Ráno- malý na tréning. Milujem šoférovať to "moje" auto... Nikdy som celkom nechápala, prečo si niekto dá rádio na plné basy... Prečo má rád šoférovanie. Ale je to super. Myslíte len na prítomnosť. Sústredíte sa len na cestu /dík boh, že mi rodina zabezpečila auto z automatikou , inak by som tu také ódy nepísala a sústredila sa len na tú blbú spojku!!!/. Hrá vám hudba. A v tom okamihu tam nič iné neni. Vy, tóny, jazda... Neuveriteľne ukľudňujúce. Hlavne keď sú prázdne cesty . Sú totiž uzavreté. Ale páni majú pochopenie pre ženskú blbosť:
- Dá sa tadeto prejsť?
- Nie miláčik je to uzavreté.
- /Výraz pred hroziacim atakom paniky/
- Dobre len tu nepanikár , ja ti to vysvetlím, len budeš sledovať tie značky... Je tam napísané diverted...
- Ale ja naozaj nie som miestna...Nepoznám to tu !Nemám orientačný zmysel!
- A rozumieš mi? Ja ti to vysvetlím.
- Ano , prosím, len ma nechajte prejsť aj tak meškám / pridanie hekania a chvenia hlasu/
- /Chytá sa za prilbu/ . Tak rýchlo choď!
- /:))/S malou hrám karty. Sedmu. Pretvorila som si ju k obrazu svojmu. Je dobrá. Baví nás to obe. Neviem, ktorú viac. Napadá ma otec. Ten ma to naučil hrať. Také praktické. Koho by bavilo s dieťaťom dokola človeče....
Učím ju náramok priateľstva. Aspoň si precvičím chirurgické viazanie. S deťmi je jednoducho sranda.
Táto vždy hrá na Capitali. Asi moc známa neni...
Žádné komentáře:
Okomentovat