Nejak nie som vo svojej koži. Neviem či je to absencia Waverly abbey alebo niečo iné... Včera rozbitá tácka a pohár, dneska rozliaty čaj...Samá uzavretá cesta ! A ako naschvál na ceste na rugby ihrisko jedna, na spiatočnej iná. A ešte sa ma milí pracovníci pýtajú, či je to ok... No to celkom určite!Pre priestorovo neorientovanú osobu jak som ja. Niekto skúša moje orientačné schopnosti. A potom ... Smetiari, zápcha, vlečúce sa autá. Cibrím si trpezlivosť...
O 11 30 očkovanie Storma. Dlhé pátranie po veterine, skoro stret s debilom... To si povedal asi aj pán v druhom aute, keď sme sa skoro lízli... Dohodnuté stretnutie pani na recepcii nevie nájsť... Zas čakám... /Áno aj veterina má recepciu a to je celkom malá/. Konečne sme pozvané dnu. Veterinárka začne mačke prehmatávať krk. Príde mi to strašne komické. Snáď nezisťuje veľkosť štítnej žlazy. Serióznosť a záujem o mačku som pochopila v okamihu, keď prišlo na anamnézu . Stravovacie návyky, pohyb, úrazy... No sranda... Palpácia brucha a auskultácia mačky! Zdalo sa mi divné načo ma veterinár fonendoskop ale pochopila som. Meranie tepu. A to sme sa prišli dať len zaočkovať...
Príprava obeda... Chýbajú paradajky... No fajn tak kašlem na to. Prišijem aspoň malému menovky na uniformy. Sakra kde tie sú???... Tak kúpim aspoň tie rajčiny. Idem pre malého. Rozrýpana časť ďalšej cesty. Našťastie čierny fešák spoznáva, že sa stretol s agresívnou, neorientovanou a zúfalou osobou tak ma púšťa na výnimku... Zas čakanie.... Spiatočná cesta - zas iný obchvat... Tak rozmýšlam, kedy prestane to testovanie. Mojej trpezlivosti, schopnosti niekam trafiť... Asi keď sa to naučím. Idem teda meditovať, nabaliť si do auta knihy... Na chvíľe čakania...
Žádné komentáře:
Okomentovat