úterý 2. srpna 2011

9. deň- ako ma prešiel strach z kúpania v jazere

Neviem to vysvetliť ale stáva sa zo mňa lemra. Nie a nie vstať na tú šiestu. Zas budem mať čo doháňať. Koniec úvah nad nedokončenou prácou. Pricháda kamarátka mojej malej. S mamkou z Kórei. Vskutku milá žena. Akonáhle zbadala nový účes malej veľmi ju to rozrušilo. Dokonca tak, že ju chcela objať. Malej sa podarilo ujsť. Hneď som dostala lekciu o používaní nejakého sedadla. Mamka ešte vyčkala na výkon, ktorý podá jej Rachel pri bedmintone. Typicky kórejsky jej vysvetlila, že má na viac. Keď to ale nešlo, vzala veci do vlastných rúk. Šla to malej ukázať. To som tam už radšej pribehla. Zakecali sme sa o jazere, kam sa chystám s deťmi. Dvakrát som ju uistila, že vo vode budem s deťmi. 

A je tu dlho očakávaná chvíľka. Ja, deti, auto. Popravde sa cítim ako tá blondýna zo zúfalých manželiek, keď viezla 3 deti. Strašne kričia. Na cestu sa sústredím obtiažne. Malý zapína rádio. Kruci... Len im neukázať jak ma to štve. Robili by bordel častejšie. Malý ako vždy skúša ďalej. On chcel ísť inde. Veľa ľudí... Nereagujem. Špinavá voda. Idem sa presvedčiť. Musím mu dať zapravdu. Je to hnusné. Tolko rias. A ja som sa bála chodiť na štrkáreň. Ticho dúfam, že im to nebude vadiť. Nakoniec malý ma pravdu. Je to preplnené. Snáď by sa tam všetci nekúpali, keby to škodilo... Po chvíle sa presúvame. Ja s uterákmi, mojou taškou, loptou, kýblikom, topánkami. Druhá pláž je rovnako hnusná. Ale menej ľudí. Deti sa chopia upratovania. Vyberajú riasy z vody. Prečo nie. Niekto stavá hrad s piesku, niekto z rias.  Zabaví ich to na dve a pol hodiny. Časť ísť. Voda si vyžiadava prvú daň. Rachel má kopřivku /ospravedlňujem sa,že mi ušiel slovenský ekvivalent. Snažila som sa jej tie riasy zmyť aby si ich nerozdrtila uterákom... Davová psychóza. Všetky deti sú zrazu "itchy". Jedine kórejsky vychovaná Rachel má disciplínu a neškrabe sa. Ponáhlame sa domov. Deti sa tešia, že si vezmú antihistaminiká. Drama zažehnaná.

Sadám na bicykel. Na začiatku cesty zbadám líšku. Normálna živá! Tak dva metre. Pozeráme na seba. Čakáme čo tá druhá urobí. Tak idem na vec. Chce to fotku! Žial, mrcha ma prekukla a už sa plíži preč. Mihne sa v lese. Aspoň jednu. Naslepo... Cvak ! Ano! Mám ju! Presnejšie jej oči. Do kelu aj s bleskom...Nevypla som ho..
Ide sa ďalej. Chce to bližsie omrknúť Little pond. Zisťujem, že je to niečo chránené /National trust/. Je tám nádherne. Veľká plocha je pokrytá akýmisi ružovými kvetmi... Dneska mám dokonca šťasie. Narazím na černice. To moju jazdu dosť spomalí. Neviem kade mám ísť. Šlapem dakde do kopca. Výhľad pomohol. Great pond. Z diaľky tá žumpička vyzerá honsne...



Zelený nápis nás informuje o bezpečnosti vody: EXCELLENT!

A táto fotka nás informuje o niečom inom... Rozhodne nenarážam na usilovnosť detí.

Malá si dopriala odpočinok po šichte.

Je to "lovely", plávajú si tam s nami labute, dokonca sa pridá aj psík...

Ďalšia do zbierky ...

Nemohla som tam tie chúdence nechať osamote. Trúfla som si tam vliezť aj ja. Po spodok plaviek...

Tak keby to neblesklo asi je to lepší záber...
No nič. Len schody. Ale také "cute"

Nevoňajú. Ale tie koberce ma priviedli do estetického vytrženia.

Upozorňujem na bicykel v pozadí.

Výstižné...


Ako dopadla časť lesa po zrážke s blbcom...





Žádné komentáře:

Okomentovat