středa 24. srpna 2011

31. deň- sleduj žltú...

Ďalší deň a moja obľúbená A287 stále v rekonštrukcii. Čakám prekvapenie. Ktorá časť bude zas uzavretá? Podozrivý kľud... Až na ten benzín na nule... Rýchlo dotankujem / s pomocou milého pána, ešte stále neviem otvoriť tú nádrž/. Ideme ďalej. Zatiaľ všetko klape... Až kým... Odbočka na "Edge" do úzkej uličky uzavretá. Malý sa pýta, či poznám inú cestu. Jasné! Ďalšia odbočka. Pohneme sa ďalej a ... Uzavretá . Tak to je v kýbli. Prídeme neskoro... Zo zúfalým úsmevom sa pýtam cestára kade:
-Sleduj tie žlté tabuľky dovedú ťa tam.
-Priamo do školy? Ja to tu vážne nepoznám!
- Áno presne tam /myslím si, že sa ma chce len zbaviť ale idem na vec/.
S malým pátrame po žltých značkách. Musím povedať, že v tom okamihu, začala byť cesta oveľa zaujímavejšia. Také malé dobrodružstvo. Ďalšie bude na ceste domov... Už po druhej zákrute totiž neviem kde som...

Prichádzame včas. A teraz nazad. Taktika hľadania cesty sa zrodila! Vidím žlté auto. To musí byť znamenie. Sledujem ho. Pocit "aaaa tu som už bola" nerpichádza... Nestrácam nádej v žltú. Fajn pre mňa! Auto ma doviedlo k niečomu čo poznám! K A287.
Pracovníci zatiaľ stihli zablokovať inú časť A287. Je to lotéria...Niekto vás nechá prejsť niekto nie... Dneska je tam mladík:
- Kam sa chystáš miláčik?
- Bože ,len mi nepovedz, že to musím zas obchádzať.
- Máš pekné nohy. /kompliment v prípade, že ste sa nedávno zobudili, neumyli si vlasy a o makeupe sa vám len zdá nesmierne poteší/.Tak kam máš namierené?
- Farnham , bývam tu blízko. Keď ma necháš prejsť, dovolím ti pozrieť sa na moje nohy ešte raz /zúfalá celkom ! sa tu predávam!/.
- Ok:). Keď chvíľu počkáš a budeš sledovať hento auto /ukazuje na nejaké vozidlo so semafórmi  /nechám ťa ísť.
- Ďakujem. / moja šťastná chvíľka nestratím sa :)/
- Ok , ešte raz si pozrem tvoje nohy a možeš ísť.
 
Prichádza posledná blokáda. Vidím tam známeho. Taký príjemný vysmiaty černoch. Včera ma nechal prejsť. Presvedčil ho asi orientačný nezmysel, málo benzínu a veľavravný výraz... Zastavujem a čakám kým odstráni závoru. Pristavuje sa pri aute.
- Ahoj srdiečko, ty tadeto chodíš nejak často.
- Hej- hej moja obľúbená cesta. Ešte sa možno dneska vidíme keď sa sem zas dostanem.
- Nechám ťa prejsť lebo sa mi páčiš ale zato mi doneseš čaj(spustí strašný smiech, taký nákazlivý, že ma to tiež chytí) /V tom lejaku by som im spravila čaj chudákom všetkým aj keby ma nepustili... Už sa to au pairkovanie na mne podpisuje.../
- Jasné dohoda, okolo tretej som tu aj s čajom :D...

14 45- čas ísť pre malého. Zbalila som termosku. A ešte taký pekný ružový princeznovský šálok. A banány v čokoláde. Potrebuje  trochu optimizmu na tej hnusnej ceste. Na chvíľu som sa zamyslím. Neni to blbé dať černochovi banán v čokoláde?...Neviem. Každopádne z diaľky vidím desivý fakt. Sympatický černoch posiela autá nazad, vľavo, vpravo ale nie rovno! Kurňa... Ešte ma nepustí! A ja som robila čaj! Nikin obľúbený!
- Ahoj drahá ,tak si prišla? Počkaj chvíľu hneď ťa pustím.
- Díky, už som mala obavy...
- /úsmev/
- Mám tu ten čaj a ešte niečo sladké./ podávam mu trapnú šálku/
- jgisjgjvsdi / rozpráva rýchlo fakt všetkému nerozumiem ale je čajom veľmi potešený, pýta sa na druh, potom ešte výraz prekvapenia keď mu zdeľujem mierne hypnotické účniky yogi čaju/

Záver? Neviem. Strašne ma potešilo, že mal z jedného blbého čaju takú radosť...


V pondelok voľno. Chystám s holkami na Nothing Hill karneval . Moc sa teším! Rio to síce neni ale uvidíme. Zajtra zas A287. Začínam to tam mať rada.

Žádné komentáře:

Okomentovat