22. deň- nová závislosť

Včerajšie opátstvo na mňa spravilo dojem. Dokonca taký, že som sa rozhodla vziať tam deti. Na bicykli. Neni to ďaleko...Ale tie kopce... Nakoniec sa však ukáže, že tie nebudú ten naj problém. /dneska som mala echo, že to tu mám idylické , tak reagujem menej idylickým príspevkom :)/

- Za desať minút buďte nachystaní.

- Nechce sa mi... Včera som hral tenis.

- Nechápem, čo s tým má spoločné tenis...

- Je to šport, som unavený.

- Je to výlet, bude sa vám tam páčiť. Zoberete si knihy, spravíme si piknik....

- Čítať sa dá aj v záhrade.

- Fajn potom si kľudňe čítaj aj v záhrade.

- A nemohli by sme sa hrať v záhrade v pyžame?

po 10 minutách únavnej diskusie:

- Hej decká poprvade by bolo pre mňa ľahšie ostať doma a pozerať telku...Takto som za vás zodpovedná...

- Koľko budeš platiť, keď zomreme? 

- Nebudem platiť nič... Lebo nič nezanedbám. Vezmete si helmy, dám pozor. Keď vás zrazí nepozorný vodič, neni to moja chyba. 

- Helmy? Otec ju nenosí. Ani ja ,keď idem za kamarátom.

- Vidíš tak teraz si ju dáš. 

- Ani jedna mi nesedí... A bicykel je malý. 

- Dones ich sem. Uvidíš, že ti sadne...

- Pozri! Táto je malá...A táto padá...

- /Upravím veľkosť, natlačím to na tú špekulujúcu hlavu/ Tak a už sedí. Prezlečte sa a ideme....

ďalšie diskusie, čakanie: deti s novým účesom /punk štýl/

- Vidíš ? Takto nejdem! Pokazím si účes.

- / trpezlivosť po 25 minútach v prdeli/ Na to si mal myslieť predtým. Ideme!

- Dobre ale žiadny piknik. A neberme si knihu. 

- Fajn , nezober. Budeš sa nudiť. Sofi si bere...  

- Ale mne sa naozaj nechce... Prečo neostaneme doma? Ten bicykel je malý...

- /koniec trpezlivosti, odolávala som dobrých 30 minút, možno viac/ Vieš čo... Mal si sa spýtať mami. Teraz ideš von, na tvojom malom bicykli, s helmou, čo ti k nemu farebne nesedí. A budeš sa tam nudiť!!! A čo ? 

Na mieste:

malá: Má to tu takú mierumilovnú atmosféru / jj to hovorí každý/

ja: Hej ,tak sa vám tu páči?

malý: /ticho... iskra v očiach.../ 

Po ďalšej hádke o špeciálne pohodlné miesto /skala s výčnelkom, ktorý pasoval zrovna na polky/, konečne kľud. Deti sa hrajú na strome... Užívajú si to !!! Ja si čítam. Pointa? Byť rodičom je vysilujúce.... Sledujem Lisu, jak sa snaží trpezlivo všetko vysvetlovať... Jak ju nerozhádžu emocionálne výkyvy detí. Len je unavená. Je to viac menej len na nej. Bez podpory partnera je to celé nafigu...Ale to je materská láska... Nepodmienená, čistá ... 

Moja nová závislosť. Božský kľud. Zajta sa tam vyberem znovu. Bez detí....