16. deň- jedlom opojená

Začínam mať pocit, že sa mi to tu strašne točí okolo jedla. Dnešný plán chlieb a chilli con carne. Ten chlieb ma dostal. Pekáreň som pokladala za takú fajn zbytočnosť. Čas zabíjajúcu. Piecť 3 hodiny?? Ale vyskúšam. Vždy som chcela upiecť vlastný. Behom dvoch minút tam nahádžem suroviny. By voko, lyžička, pohár. Zvykla som si. Priateľ totiž zlikvidoval váhu. Chlap v kuchyni :)... Zapnem to a nechám tak. Potom to už nesledujem. Idem pre deti do školy. To malé auto je úžsné. Po tom, čo som sa naučila, že treba mysleť na ručnú brzdu som ho začala milovať. Nikdy by som neverila, že si šoférovanie budem užívať. Pohľad na vidiek, príjemná hudba, žiadne radenie rýchlostí. Je málo vecí čo ma ukľudní ale toto je jedna z nich. Deti príjemne vyšťavené...

Obed hotový. Malý je na mamku. Miluje pikantné. Pre malú extra nepikantná porcia... Fazuľu sme mali prešlú a deti ju aj tak vyhadzujú. Tak som si to jedlo trochu upravíla. Celkom sa mi tam hodia šampiňóny.Nepáči sa mi farba. Neviem , či máme v ČR/SR ekvivalent "tomato puree" ale zdá sa mi to fajn. Také červené...

Time off, idem do mesta. V Oxfame som natrafila na Coelha. Berem obidva tituly. Medzi stálymi čitateľmi blogu je jeden veľký fanúšik. Snáď mi odpustí, že sú spod ruky ale za dobrú vec... /Oxfam- charity shop/ Pozrem sa ešte do Sainsbury. Denisa spomínala sushi. Za 2 libry a dokonca sú v tom aj ryby! Čakala som nejakú uhorkovú verziu. Balím a vydávam sa do parku. Teče tam rieka. Kačice. Zamilované páriky. Tie by som asi oželela. Kačice nie. Tie tam aspoň spravia lepšiu atmosféru... Pripisujem si toto miesto, sushi a knihy na zoznam mojich "calm down" aktivít.

Chce to konečne ale viac športu. Idem sa bicyklovať. Klasika Little pond . Potom ešte nejaký okruh. Aaaaaa... Zas som sa stratila... V lese. Taktika spýtaj sa okoloidúceho nezaberá. Lebo nikto okolo nejde... Kruci! V tom lese som bola s deťmi... Tam som mala ale malého, ten by mi tu teraz pomohol. Točim sa asi dokola. Určite. Konečne vychádzam na cestu. Už som tu bola. Dneska. Asi pred 25 minútami. Trošku som na seba naštvaná. Nájdem aspoň A325 a idem v sprievode áut konečne domov....

Lisa sa ako vždy pýta, či som si to užila. Je strašne milá. Páči sa mi, že keď sa tu niekoho spýtate ako sa má, celý sa rožiari. Vždy je odpoveď: all right, fine:), taká pozitívna. Žiadne sťažnosti. Rozoberáme Londýn, zajtrajší program. Lise volá kamarátka. Zvykne tu nechať svojich dvoch chlapcov. Popravde mi to celkom pomáha. Hľadá niekoho na babysitovanie. Idem do toho. Zajtra tu nemám rodinu... A pár libier naviac poteší. Aspoň bude na sushi.

Moja verzia chilli con carne

Neodfotila som ho nakrojený, chcela som vniesť do tohto blogu trochu vzrušenia. Že si ho dám napríklad zajtra na raňajky. S Marmite a potom ho odfotím...

Sushi zo Sainsbury za 2, 20... No nekúp to. A tá ryba zo sójovou omáčkou mi prišla strašne praktická. Odborník nie som ale asi nejaké miestne anglické vylepšenie, v rohu vpravo- zázvor.