Cambridge preložený na iný týždeň. Cesta trvá dokopy 6 hodín. Chcelo by to ísť v sobotu do Londýna, prespať a druhý deň objavovať...
Dneska som si celkom prispala. 9 hodín. Ten bicykel ma zmohol. Vidím to na miestne atrakcie. Zámok, opátstvo, mesto... Keď máte niečo blízko moc si toho nevážite... Je tu dosť japonských turistov. Asi to až tak nezaujímavé nebude. Hoci keď si predstavím jak nadšene fotia novozámocké námestie... Náladu mi zdvihnú Španieli. Pamiatka pekná. Moc sa mi ale zdržovať nechce. Idem pozrieť obchody.
Vchádzam do prvého. Kníhkupectvo. Len tak, čo majú. Dve knihy mám vo vaku. Aby som nebola podozrivá z nedovoleného odcudzenia idem za predavačkou. Ukážem jej ich so slovami: "Mám tieto dve knihy." Klasika jak v Čechách. Pozre na mňa. Nahodí strašne tupo- nechápavý výraz. Pár sekúnd ticha... A potom hovorí: " No dobre a čo mám robiť s tými knihami?" Na mojej tvári sa zjaví asi podobne prihlúply pohľad, jak mala pani pred chvíľkou. Vysvetlujem jej, že som to chcela len ukázať... Nech vie, že som nič nevzala. To ju pobaví. Aj mňa celkom. Tu tých ľudí nenapadne, že by niekto mohol kradnúť. Pani si pravdepodobne myslela,že jej tie knihy chcem predať...Krásna predstava.
Večer barbecue. S rodinou. Jedlo, pohoda. Spoločnosť nám robí stará mačka. Je to miláčik rodiny. Vychrtlá, pĺzne. Ale strašne prítulná. Sadám si, vyleze mi na nohy. Nahlas si vyžaduje pozornosť. V rodine má špeciálne privilégia. Vlastný pohár s vodou na linke. Je celkom vyberavá. Obyčajnú vodu nepije. Musí byť filtrovaná. Menená každý deň. Strašne ma ukľudňuje keď spokojne prade. Túto mačku by som ordinovala namiesto benzodiazepínov...
Žádné komentáře:
Okomentovat