28. deň- Windsor, bicykel, anglická večera

Plán na dnes- Windsor. Zostava Denisa, ja, Vladimír. Trúfa si na dve papulnaté holky! Tak vyrážame. Po naštudovaní mapy, by to nemal byť problém. A keď hej, konečne mám okolo seba dospelé osadenstvo. Na to sa snáď dá spoľahnúť. Zdrží nás len hladanie free parkingu. Ale po lete s Petrou mám hodne skúseností. Teraz je to však výzva! Chceme zaparkovať v centre. Zo srandy konštatujem, že keď nič nenájdeme, parkujeme pred nemocnicou. Myšlienka sa stala skutočnosťou. A najlepšie miesto /za kontajnermi/ naše! 

Mesto je to pekné. Ale mimo zámku, parku a Eton college tam nič moc turista nenapozerá. Alebo ja som mala blbého sprievodcu. No nakupuje sa tu luxusne. Teším sa. Pred dvoma rokmi s Petrou sme si prišli na svoje. Výborné na nákupy darčekov, suvenírov a iných blbostí. Prejdeme pár obchodov. Mám zopár kníh, nejaké oblečenie... 66, 6 % periodických našej trojky má nákupov dosť... Mojich 33, 3 % sa teda /kde je do kelu moja Petra, čo vliezla do každého obchodu???/ pridá a vyrážame k parku. Konečne ! Tento pohľad na hrad svieti na každej pohľadnici! Pred rokom sme ho nenašli.

Vraciame sa domov skoro. Pokus o nákup cesta a jabĺk na štrudlu je sabotovaný "opening hours" miestnych marketov... Zatvorené o 16 00... Prepásli sme to o pol hodiny... Tak prínos k večeri- 3 denný brownie. Ale stále chutný.

S Vladimírom vezmeme ešte bicykle a ideme sa prejsť okolo. Little Pond, Great Pond... Krásne výhľady... Myslím, že je spokojný...Aj napriek našej ďalšej nezmyselnej diskusii. Tentokrát neuspokojenie mojej nákupnej potreby vs vyslovenie požiadavku na jej uspokojenie...

Lisa má všetko nachystané. Ukážkovo prestreté a bezchybne pripravené roas beef pre hladných účastníkov. Yorkshire pudding. Ten si zaslúži viac riadkov. Preto dávam odkaz na wikipédiu. Na chystanú Ódu na jedlo, som celkom unavená... Pobavíme sa na deťoch. Na restované zemiaky sa vrhnú jak taká cigánska smečka na sociálne dávky / mesic som pracovala na pošte/ ...

Posledný bod programu- Bad and ball, miestny pub. Odporúčaný rodinou. Čítam kritiky. Na top priečkach neni. Ľudia sa sťažujú, že neni family friendly. A arogantný personál... Takéto arogantné zadky by som brala aj v naších krčmách! Vyberáme pivo. Veľa druhov, takže ochutnávka zdarma. Dokonca nám tí blbci namyslený zapálili sviečku...

Jeden pre Petru:). Aby si vedela, že si ma naučila, ako sa má správne parkovať. Takže free parking za nemocnicou- alebo výlet do Windsoru začína / nakoniec to až také divné nebolo...cestou spať som si všimla veľa tabúľ odkazujúcich na túto možnosť/.

Snaha vyprovokovať partnera. Fotenie na každom kroku, zo všetkých uhlov. Zatiaľ sa ešte usmieva... K mojim topánkam... Aj keď to vyzerá ako nehoda, lyže, čokoľvek... 1x ma neboleli nohy!

Chytená v pasci...

...alebo dve trapné holky si prišli na svoje...

A rada fotiek zo všetkým pokračuje...Toto je schránka.

Eton college- snobská škola pre chlapcov. Chodil sem aj princ Harry a William. Vyzerá dosť úboho. Na mojej fotke... Panoramatické zachytenie, stretnutie s chlapcom s typickou uniformou sa nám ale nepodarilo... Tak aspoň odkaz /nechcem Nikoho navádzať ale kliknite tam !!! Tie uniformy sú super! Niekto z trojky Denisa, ja, Vladimír zkonštatoval, že je tam vysoký Harry Potter faktor!/.

Pokus č. 3 o vážnu tvár vyšiel...

Samofoto s mojím krepwoodom z lode.

Pohľad na Windsor z lode.

Kam ďalej?

Windsor park. Je to trochu horšia kvalita. Ale zarazila nás dĺžka toho parku ! Tak sme si to zozoomovali... K tomu hradu / z druhej strany/ to bolo ďaleko...

Denisa... Len tak na okrasu, aby mi ten blog vyzeral lepšie...

Zas mázla fotka... Ale detský attack na restované zemiaky nebolo možné zastaviť.

Tradičné anglické jedlo- roast beef s yorkshire pudding- om. Poliate omáčkou- gravy. V odchatoch niečo z wikipedických vedomostí a pár lepších fotiek.

Konečne jedna, kde sa malý nestihol schovať!!! Ale niekto sa zabudol pozreť do objektívu... Uznávam, že na predošlých troch Krepík držal pekne...

Večer konečne krstený anglickým pivom. Miestny pub.

Takto vyzrá šťastný pár :)... Konečne unavený, po 6 hodinách hádok, dohadovania, ignorovania a provokovania...

Som veľmi vďačná  za "kvalitu" svojho foťáku. Táto vyžltnutá fotka dokonale vystihuje teplú atmosféru, ktorou bar sálal. Koberce, čalunené stoličky, obrazy, piliere...