Ako si žije "slúžka" v Anglicku: 13. deň- je to vážne zlé...

Pobalená. 3 mapy sú zarukou, že sa nestratím. Ešte niečo k jedlu...Kevin sa pýta čo v prípade, že budem mať defekt. Alebo sa mi roztrhne reťaz. Tu ho napomína Lisa, nech ma nestraší. Ale ten defekt... Žiadny nebude, ubezpečujem ich. Smejú sa tomuto optimizmu.

Výlet viacmenej naplánovaný. Ale skôr menej... Viem kam chcem ísť... Neviem ako sa tam dostať. Devils punch bowl nájdem / horší bude Guildford /. Ide to celkom rovno. Stratiť sa nedá. Tilford , Rushmoore... Presne jak som chcela. Som na seba hrdá. Užívam si prírodu okolo. Okolo prefrčí nejký veterán. A potom kabriolet. Obidva také bez strechy. Celkom ma zaujímalo osadenstvo. Zvedavosť ma donútila zastaviť. Obaja muži. Šediví. Tak cez 60. Ktovie či si plnili chlapčenský sen alebo nabalujú mladé krásne Angličanky. Úvahy preruší tabuľka na Hindhead. Tam niekde by to malo byť. Predo mnou kopec. Ten vyjdem, nevyzerá nebezpečne. Po piatich minútach je po optimizme. Tá sviňa je nekonečná! Chýba mi tu frajer... Nemám komu vynadať za to utrpenie čo tu vynakladám. On je špecialista na výber kopcovitých tratí... Vľavo lavička. Zvádza ma k zastaveniu. Nie. Ešte kúsok... Po pravici tabuľka "Beacon hill" ... Takže ono to má aj meno... Vpravo nápis "Shopping centre". Buď silná dneska žiadne nákupy ale príroda. Za toto si zaslúžim poriadny kopec dole... Aby som z toho nerobila rozprávanie pána prsteňov, ten kopec prišiel. Krásna rýchla jazda. Ale samozrejme zlá cesta. Mala som zabočiť vpravo. Kruci... Hore to už nevyjdem. Je tam priveľa áut... Razím to k lavičke. Milá babka mi ukazuje ako slávnu A287 obísť. Podarilo sa ... Ale po kopci!

Už len nájsť tie vodopády a všetko to krásne čo som si vygooglila. Les. Bránky. To mi pripomína ako som sa raz stratila. Trochu ma ukľudní nápis na bráne "National trust". Náhodne volenými cestičkami sa dostávam ku kaviarni " Devils punch bowl cafe". Aké šťastie. Alebo sa mi vyvíja orientačný zmysel? Figu! Za davom sa mi po stezke nepodarilo ísť. Nepriechodná pre cyklistov. Zvolím teda alternatívu. Nikde nič zaujímave. Idem ďalej. Popravde mám chuť sa vrátiť. Cesta pre kone. Kone... Zrazu asfaltka , kopec dole... Farma , ďalšia... To je v kýbli... Vidím koniec cesty a značku... Hindhead... Kurnik. Beacon hill znovu! To je zlý sen! Jak som sa tam ocitla... Tentokrát žiadna sebakázeň. Vrazím to do toho shopping centra. A niečo si kúpim! To zaberá. Žiadne ale neprichádza. Pár obchodíkov. Charity shop. Pozrem aspoň ten. Pýtam sa predavačky na to centrum. Oznamuje,že to je tých 5 obchodov... Nič teda. Devils punch bowl pokus číslo 2. Na tom googli to bolo naozaj krásne. Musím to videť. Beacon hill zdolaný 2x. Poučená preliezam ten hlúpy plot. Vykračujem si po krásnom parku. Trochu ma znepokoja byvoly na lúke. Žiadny plot okolo nich /hlavne, že ja som ho musela preliezť/. Spravím fotku. Ešte jednu. Jedne sa na mňa zadíva.Vyzerá nepriateľsky.Koniec teda foteniu, odkrádam sa ďalej a hľadám núdzový strom. Na ten vylezem keby niečo. Idem ďalej. Poníky. Rozkošné! Trochu plaché , pach hnoja... Má to niečo do seba. A teraz tie diery z googlu. Pýtam sa okloidúcich : "Ver ken aj faind dous bouls? " Pani ma posiela kade som prišla. "Ár ju šur?" uisťujem sa lebo som nič take nevidela. Jasné sú tam v tráve... Krúžim a nič. Vyšlapem vyššie. Zastihnem dvoch chlapov. Snáď sa orientujú viac. O žiadnych dierach nevedia. Vysvetlujem, že podľa nich sa to tu volá. V tom mi to dojde. Do kýbla, veď som narazila na googli aj na nejaké americké Devils punch bowl...Tak to je zlé. Ešteže som sa nepýtala na tie vodopády... A stará pani mi rozumela asi niečo v zmysle byvol.

Smer Farnham. Trochu som sa tu zamotala viac ako som chcela. Žiadny Guildford dneska.Na mape vyhľadám nejaké možnosti. Chcem obísť dialnicu. Na tom bicykli bez prilby by som bola celkom komická. Kevin tam má vyznačené nejaké chodníčky. Tak sa tade vydávam. Jedna brána , druhá, pole... Preskakovanie lávky. Zas...Som stratená. Stojím si na ceste/ neviem akej/ ,vedľa ovce ... Pozerám do mapy. Neviem načo. V tom Anglicku nič neoznačia. Žiadny orientačný bod. Zrazu naproti auto. Zastavuje. Aká prča. Snáď sa ma idú pýtať na cestu :)... Vychádza taká rozprávková babička. Ide si otvoriť bránu k ovciam. Chopím sa šance na návrat. Ukazuje mi to na mape. Nie som ďaleko. Tú mi niekto zoslal...

Konečne! Frensham. Niečo známe. Doma už nič nerobím. Chce to film a jedlo. Host mamka si to načasovala perfektne. Navarené, napečené.

Večer babysiting. Hodinku hrám bedminton. Potom koláč. Brownies. Je skvelý. Toto definitívne vyskúšam upiecť. Vychutnávam krásu okamžiku. Rekapitulujem... Netrafiť niekam ale vyblúdiť, to sa stáva. Ale hladať v UK niečo čo je v Amerike... To je zlé :D...

Zajtra možno Cambridge. S Denisou by to bolo lepšie... Ale tej to nevyjde. Frajer tam bol... Tak to bude chvíľka pre seba . Ale vo dvojici sú tie výlety lepšie. Idem sa na to vyspať...