Dnes klzisko. Aký perfektný program. Príjemná jazda autom, slniečko, trochu športu, potom domáca pohoda a jedlo. Všetci sú spokojní a usmievajú sa. Aj ja :).... Priala by som si tak začať ale...
Figu! Ráno bojujem s google maps. Snáď tam trafím. Po 30 minútach jazdy som na seba viac než hrdá. Už len kúsok a ...Teraz rovno? Vľavo? Zabočím vľavo...A tam ten krásny obraz skončil... Zrazu som na dialnici...Taká dobrá šesťprúdovka. V žiadnom prípade na klzisko nevede /až tak spoľahlivé info to neni nakoľko hovorí orientačný zmysel Lucie, ale Sofi to potvrdzuje/. Mala som ísť rovno... Čo je horšie musím pokračovať v jazde! Neni sa kde otočiť. Do protismeru... Ale na to nemám gule už ani ja...Čakám aspoň kruhový objazd... Žiadny!!! Neverím veď tu ho majú na každej ulici! Kurnik...Smer Londýn. 27 míľ... Chce to plán...Alebo sa pozreťdo mapy. 23 míľ. Dobre.. Žiadny kruháč tu neni. Zabočím aspoň doľava...Smer Woking. Zastavujem.Na mape to vede do Guildfordu. Sakra! Zapol sa stierač! Sám o seba! Vzadu! Ani som nevedela,že tam nejaký je. Neviem ho vypnúť. A čo je na prd, že ani neprší. Musím vyzerať s tým autom a stieračom nasucho dosť trápne... Old Woking... To nie... Asi ... Mapa. Také tu ani neni. Tak doprava... Radšej. Vylučovacia metóda obvykle funguje...Zastavujem v strede cesty. Vidím chodkyňu. Alebo dieťa? Tá pokrývka hlavy ma mýli... Žena / stále si tak stieram... chcela som napísat potichúčky stieram, ale na tom suchom skle to robí dobrý bordel/. Pani potvrdzuje- dostanem sa do Guildfordu. Pýtam sa či nevie ako sa vypína stierač. Skúšam zas všetky páčky. Podľa jej pokynov... Nič . Pani prejde na druhú stranu. Skúša nastrčená do okienka. Vzdávame to... Pokračujem. A stieram nasucho !!! Konečne tabuľka "Guildford". Je to pokrok oproti Londýnu. Centrum Guildfordu... Sympoš na chodníku. Zastavujem ho. Posiela ma nazad... So stieračom mi tiež neporadil...Začínam v tom vidieť úmysel. Napadá, že by som ho mohla nejak odmontovať...
Konečne! Tabuľka "Leisure centre" . Po 80 minútach jazdy Očakávaný čas 40...
Plné parkovisko. Vysadzujem deti...Asi by som sa cítila este viac trápne keby vidia jak parkujem...
Koniec. Korčulovanie sme si užili. Aj keď ma tí malí samovrahovia, motajúci sa mi pod nohy dosť štvali...Dúfam, že tam nebude toľko áut. Aspoň to vľavo, vpravo, vpredu ...Niekde okolo... Sila pozitívneho myslenia . A... Vpravo nič:). Konečne aspoň niečo. Valíme to po A 31...Smer Farnham. Uchvacujúci obraz: Trochu pod mrakom, stierač vzadu zapnutý, deti vykrikujú /ale už ma nešťuchajú počas jazdy, tak príjemná zmena/, hudba hrá na plné gule... Ale už sa len smejem :D....
 |
| Pozitívny aspekt dňa... |
 |
| ...a ešte jedna z diaľky :) |
Žádné komentáře:
Okomentovat