24.deň- modriny...

Nedávno som plánovala do príspevku pridať "ford". Je to  rieka, tečúca rovno cez cestu. Rieka je asi silné slovo. Potok alebo prameň. Prišlo mi to strašne fajn. Zaujímavé. Ďalšia vec čím si u mňa Anglicko šplhlo. Drobnosť...Ale počíta sa. Až do dnešného dňa...

Po práci bicykel. Trochu neskoršie. Pršalo. Studený vzduch a viac vody na zemi, mi  nijak plány neprekazí. Smer Little pond, Tilford , opátstvo. Pri Little ponde zrovna taký ford je. Z diaľky vidím, že je viac zavodňený... Angličania ale myslia na všetko. Je tam drevená lávka. Široká... Tak sa tade pustím a v tom... Šmyk! Strácam balanc. Behom 2 sekúnd mi prejdu hlavou najkatastrofickejšie scenáre. Cez vylámane zuby /dneska sme boli s deťmi u zubára a ten Pakistanec čo z chrupu detí vydral viac krvi než kameňa, vo mne teda rešpek nevzbudil/, po pád do fordu a následnú mokrú jazdu... Dopadám .Mám šťastie. Nechápem jak sa mohol bicykel otočiť o 180 stupňov a skončiť vo forde a ja ostať na lávke... Dvíha sa mi ťažko. Narazené obidva členky, stehno, kolená. ruka... Kým si rozmyslím, či pokračovať za... od blata, spravím fotku... Aká som bola blbá.... Konexia mokré drevo- šmyk v mojej hlave zatiaľ nebola...

Prezerám sa doma ... Samá modrina. Taký návrat do detských časov... Vyrastali sme z bratom a bratrancom... Nakoľko som dosť adaptabilná, tak sa zo mňa stal celkom dobrý chalanisko... Istých rysov sa nezbavíte nikdy...

Dnešný medziprodukt obedu. Omáčka na cestoviny. Ten mixér mi prišiel strašne praktický. Hodíte tam cuketu, cesnak, syr, niečo na ochutenie a je z toho jedlý obed.

Príjazdová cesta, ford a bicykel. Záhadne otočený... Uznávam tiahnuť potok rovno cez cestu je dobrá kravina... Staré dobré mosty!

Zas opátstvo... Ale po tom páde som potrebovala nasať niečo pozitívne.