Guildford. Cca 50 km. Dneska sa na to cítim. Aj počasie dobré. Vyťahujem bicykel. Pýtam sa Kevina , koľko to asi potrvá. Jemu 45 minút. No tak mne asi o minútku dlhšie... Vskutku... Nie! O dobrú hodinu! Po pol hodine blúdenia sa totiž ocitám na Farnham station. Tak toto je husársky kúsok. Som fakt naštvaná. Ani neviem či viac na seba alebo na tú hlúpu mapu! Ako sa v tom mám vyznať , keď sú tam neni písané názvy ulíc? Šteklí ma myšlienka vrátiť sa domov ale vytrvám. Konečne! Surrey route 22! Značené dobre. Neviem jak som to mohla prehliadnuť. Stezka vedie lesom, dedinami... Dobrá skúsenosť ako sa oboznámiť s anglickým vidiekom. Posledný kopec dolu a... stále dolu... Prestáva sa mi to páčiť... Snáď ho nebudem museť vyšlapať nazad...
Opak je pravdou. Po prehliadke Guildfordu a hlavne miestneho shopping centra sa vraciam. Ale zvládam to. Samozrejme za podpory chodcov: „ You must be really fit!“
So srdcom v krku duchaplne odpovedám: „Yes“ a ledva polapím dychu .
Spokojná so svojím výkonom ale cítim hrdlo. To som asi dobrá hus, keď to bude ďalšia tonsilitída. Precenila som silu svojho imunitného systému. A k tomu sa mi tlačí osmička... Veľmi dobre načasované. Možno pribudne príspevok o fungovaní anglického zdravotného systému....
Žádné komentáře:
Okomentovat