33. deň- ružová všednosť

Ráno- malý na tréning. Milujem šoférovať to "moje" auto... Nikdy som celkom nechápala, prečo si niekto dá rádio na plné basy... Prečo má rád šoférovanie. Ale je to super. Myslíte len na prítomnosť. Sústredíte sa len na cestu /dík boh, že mi rodina zabezpečila auto z automatikou , inak by som tu také ódy nepísala a sústredila sa len na tú blbú spojku!!!/. Hrá vám hudba. A v tom okamihu tam nič iné neni. Vy, tóny, jazda... Neuveriteľne ukľudňujúce. Hlavne keď sú prázdne cesty . Sú totiž uzavreté. Ale páni majú pochopenie pre ženskú blbosť:

- Dá sa tadeto prejsť?

- Nie miláčik je to uzavreté.

- /Výraz pred hroziacim atakom paniky/

- Dobre len tu nepanikár , ja ti to vysvetlím, len budeš sledovať tie značky... Je tam napísané diverted... 

- Ale ja naozaj nie som miestna...Nepoznám to tu !Nemám orientačný zmysel!

- A rozumieš mi? Ja ti to vysvetlím.

- Ano , prosím, len ma nechajte prejsť aj tak meškám / pridanie hekania a chvenia hlasu/

- /Chytá sa za prilbu/ . Tak rýchlo choď! 

- /:))/

S malou hrám karty. Sedmu. Pretvorila som si ju k obrazu svojmu. Je dobrá. Baví nás to obe. Neviem, ktorú viac. Napadá ma otec. Ten ma to naučil hrať. Také praktické. Koho by bavilo s dieťaťom dokola človeče....

Učím ju náramok priateľstva. Aspoň si precvičím chirurgické viazanie. S deťmi je jednoducho sranda.

Večer ma navštívi Denisa. Strašne dlho kecáme. S rodinou a potom spolu. Oničom ... Smejeme sa . Nič neriešime. Čaro okamžiku....

                                     Táto vždy hrá na Capitali. Asi moc známa neni...

BANK HOLIDAYS - alebo budem busy ale po víkende a pondelku si dám záležať:)

Aby nevznikali domninky, že niečo neni ok tak- je! Len som trochu zaneprázdnená. Tak v pondelok čakajte fotky a zážitky z karnevalu, víkend /ešte neviem čo :)/ a dokončenie týždňa.

32. deň- užívanie samoty

Deti odvezené. Zase sama :). Tak sa zamýšlam. Čo je lepšie ako byť au pair v anglickej rodine? Byť anglickým deckom! Definitívne. Toto sa mi už nesplní. Ale...

31. deň- sleduj žltú...

Ďalší deň a moja obľúbená A287 stále v rekonštrukcii. Čakám prekvapenie. Ktorá časť bude zas uzavretá? Podozrivý kľud... Až na ten benzín na nule... Rýchlo dotankujem / s pomocou milého pána, ešte stále neviem otvoriť tú nádrž/. Ideme ďalej. Zatiaľ všetko klape... Až kým... Odbočka na "Edge" do úzkej uličky uzavretá. Malý sa pýta, či poznám inú cestu. Jasné! Ďalšia odbočka. Pohneme sa ďalej a ... Uzavretá . Tak to je v kýbli. Prídeme neskoro... Zo zúfalým úsmevom sa pýtam cestára kade:
-Sleduj tie žlté tabuľky dovedú ťa tam.
-Priamo do školy? Ja to tu vážne nepoznám!
- Áno presne tam /myslím si, že sa ma chce len zbaviť ale idem na vec/.
S malým pátrame po žltých značkách. Musím povedať, že v tom okamihu, začala byť cesta oveľa zaujímavejšia. Také malé dobrodružstvo. Ďalšie bude na ceste domov... Už po druhej zákrute totiž neviem kde som...

Prichádzame včas. A teraz nazad. Taktika hľadania cesty sa zrodila! Vidím žlté auto. To musí byť znamenie. Sledujem ho. Pocit "aaaa tu som už bola" nerpichádza... Nestrácam nádej v žltú. Fajn pre mňa! Auto ma doviedlo k niečomu čo poznám! K A287.
Pracovníci zatiaľ stihli zablokovať inú časť A287. Je to lotéria...Niekto vás nechá prejsť niekto nie... Dneska je tam mladík:
- Kam sa chystáš miláčik?
- Bože ,len mi nepovedz, že to musím zas obchádzať.
- Máš pekné nohy. /kompliment v prípade, že ste sa nedávno zobudili, neumyli si vlasy a o makeupe sa vám len zdá nesmierne poteší/.Tak kam máš namierené?
- Farnham , bývam tu blízko. Keď ma necháš prejsť, dovolím ti pozrieť sa na moje nohy ešte raz /zúfalá celkom ! sa tu predávam!/.
- Ok:). Keď chvíľu počkáš a budeš sledovať hento auto /ukazuje na nejaké vozidlo so semafórmi  /nechám ťa ísť.
- Ďakujem. / moja šťastná chvíľka nestratím sa :)/
- Ok , ešte raz si pozrem tvoje nohy a možeš ísť.
 

Prichádza posledná blokáda. Vidím tam známeho. Taký príjemný vysmiaty černoch. Včera ma nechal prejsť. Presvedčil ho asi orientačný nezmysel, málo benzínu a veľavravný výraz... Zastavujem a čakám kým odstráni závoru. Pristavuje sa pri aute.
- Ahoj srdiečko, ty tadeto chodíš nejak často.
- Hej- hej moja obľúbená cesta. Ešte sa možno dneska vidíme keď sa sem zas dostanem.
- Nechám ťa prejsť lebo sa mi páčiš ale zato mi doneseš čaj(spustí strašný smiech, taký nákazlivý, že ma to tiež chytí) /V tom lejaku by som im spravila čaj chudákom všetkým aj keby ma nepustili... Už sa to au pairkovanie na mne podpisuje.../
- Jasné dohoda, okolo tretej som tu aj s čajom :D...

14 45- čas ísť pre malého. Zbalila som termosku. A ešte taký pekný ružový princeznovský šálok. A banány v čokoláde. Potrebuje  trochu optimizmu na tej hnusnej ceste. Na chvíľu som sa zamyslím. Neni to blbé dať černochovi banán v čokoláde?...Neviem. Každopádne z diaľky vidím desivý fakt. Sympatický černoch posiela autá nazad, vľavo, vpravo ale nie rovno! Kurňa... Ešte ma nepustí! A ja som robila čaj! Nikin obľúbený!
- Ahoj drahá ,tak si prišla? Počkaj chvíľu hneď ťa pustím.
- Díky, už som mala obavy...
- /úsmev/
- Mám tu ten čaj a ešte niečo sladké./ podávam mu trapnú šálku/
- jgisjgjvsdi / rozpráva rýchlo fakt všetkému nerozumiem ale je čajom veľmi potešený, pýta sa na druh, potom ešte výraz prekvapenia keď mu zdeľujem mierne hypnotické účniky yogi čaju/

Záver? Neviem. Strašne ma potešilo, že mal z jedného blbého čaju takú radosť...

V pondelok voľno. Chystám s holkami na Nothing Hill karneval . Moc sa teším! Rio to síce neni ale uvidíme. Zajtra zas A287. Začínam to tam mať rada.

30. deň- bobrík trpezlivosti a odvahy

Nejak nie som vo svojej koži. Neviem či je to absencia Waverly abbey alebo niečo iné... Včera rozbitá tácka a pohár, dneska rozliaty čaj...Samá uzavretá cesta ! A ako naschvál na ceste na rugby ihrisko jedna, na spiatočnej iná. A ešte sa ma milí pracovníci pýtajú, či je to ok... No to celkom určite!Pre priestorovo neorientovanú osobu jak som ja. Niekto skúša moje orientačné schopnosti. A potom ... Smetiari, zápcha, vlečúce sa autá. Cibrím si trpezlivosť...

O 11 30 očkovanie Storma. Dlhé pátranie po veterine, skoro stret s debilom... To si povedal asi aj pán v druhom aute, keď sme sa skoro lízli... Dohodnuté stretnutie pani na recepcii nevie nájsť... Zas čakám...  /Áno aj veterina má recepciu a to je celkom malá/. Konečne sme pozvané dnu. Veterinárka začne mačke prehmatávať krk. Príde mi to strašne komické. Snáď nezisťuje veľkosť štítnej žlazy. Serióznosť a záujem o mačku som pochopila v okamihu, keď prišlo na anamnézu . Stravovacie návyky, pohyb, úrazy... No sranda... Palpácia brucha a auskultácia mačky! Zdalo sa mi divné načo ma veterinár fonendoskop ale pochopila som. Meranie tepu. A to sme sa prišli dať len zaočkovať...

Príprava obeda... Chýbajú paradajky... No fajn tak kašlem na to. Prišijem aspoň malému menovky na uniformy. Sakra kde tie sú???... Tak kúpim aspoň tie rajčiny. Idem pre malého. Rozrýpana časť ďalšej cesty. Našťastie čierny fešák spoznáva, že sa stretol s agresívnou, neorientovanou a zúfalou osobou tak ma púšťa  na výnimku... Zas čakanie.... Spiatočná cesta - zas iný obchvat... Tak rozmýšlam, kedy prestane to testovanie. Mojej trpezlivosti, schopnosti niekam trafiť... Asi keď sa  to naučím. Idem teda meditovať, nabaliť si do auta knihy... Na chvíľe čakania...

Večer za Denisou. Budeme zas babysitovať. Chúdence deti. Aj my :)... Ale mám povznesenú náladu s faktu, že sa konečne narodilo baby. Mojím najvernejším čitateľom :)). Moc gratulujem a teším sa na návštevu .

29. deň- lúčenie

Tak sme si s miláčikom užili víkendu, výletov, jedla, pohostinnosti rodiny a je čas rozlúčky. Skoré vstávanie. Rýchle balenie.Bozky na rozlúčku... Posledná spoločná jazda na stanicu a je preč...Mrzia ma hádky za zbytočnosti. Mohlo to byť ešte lepšie...

Teším sa rýchlemu nástupu do nového týždňa. Meškám so svojou českou prácou, na blog som sa vybodla, tak budem mať čo doháňať...

Dneska som len s malou. Taký pekný všedný deň. Spravíme rekord v bedmintone- 47 výmen, nákup na malej špeciálny kokteil... Medzitým rozbijem porcelánovú tácku. Zákerne nastraženú. Otvorí skriňu a .... Padajú dve! Situáciu samozrejme" zachránim" . Jednu zachytím , druhú odrazím na kávovar. Hotová pohroma! /S malou dušičkou večer sledujem Kevina, jak mu nejde... Ale dáva ho dokopy...Uf!/ Voda všade. Elektrika! Veľa zásuviek! Treba vypnúť elektriku ! To by bolo drahé... Ľutujem, že som sa nepripoistila proti škodám. Niekdy som strašná pohroma....

Špeciálny kokteil: jablkovo- pomarančovo- bazový. S čerstvou "fresh mint". Prekvapivo celkom fajn.

28. deň- Windsor, bicykel, anglická večera

Plán na dnes- Windsor. Zostava Denisa, ja, Vladimír. Trúfa si na dve papulnaté holky! Tak vyrážame. Po naštudovaní mapy, by to nemal byť problém. A keď hej, konečne mám okolo seba dospelé osadenstvo. Na to sa snáď dá spoľahnúť. Zdrží nás len hladanie free parkingu. Ale po lete s Petrou mám hodne skúseností. Teraz je to však výzva! Chceme zaparkovať v centre. Zo srandy konštatujem, že keď nič nenájdeme, parkujeme pred nemocnicou. Myšlienka sa stala skutočnosťou. A najlepšie miesto /za kontajnermi/ naše! 

Mesto je to pekné. Ale mimo zámku, parku a Eton college tam nič moc turista nenapozerá. Alebo ja som mala blbého sprievodcu. No nakupuje sa tu luxusne. Teším sa. Pred dvoma rokmi s Petrou sme si prišli na svoje. Výborné na nákupy darčekov, suvenírov a iných blbostí. Prejdeme pár obchodov. Mám zopár kníh, nejaké oblečenie... 66, 6 % periodických našej trojky má nákupov dosť... Mojich 33, 3 % sa teda /kde je do kelu moja Petra, čo vliezla do každého obchodu???/ pridá a vyrážame k parku. Konečne ! Tento pohľad na hrad svieti na každej pohľadnici! Pred rokom sme ho nenašli.

Vraciame sa domov skoro. Pokus o nákup cesta a jabĺk na štrudlu je sabotovaný "opening hours" miestnych marketov... Zatvorené o 16 00... Prepásli sme to o pol hodiny... Tak prínos k večeri- 3 denný brownie. Ale stále chutný.

S Vladimírom vezmeme ešte bicykle a ideme sa prejsť okolo. Little Pond, Great Pond... Krásne výhľady... Myslím, že je spokojný...Aj napriek našej ďalšej nezmyselnej diskusii. Tentokrát neuspokojenie mojej nákupnej potreby vs vyslovenie požiadavku na jej uspokojenie...

Lisa má všetko nachystané. Ukážkovo prestreté a bezchybne pripravené roas beef pre hladných účastníkov. Yorkshire pudding. Ten si zaslúži viac riadkov. Preto dávam odkaz na wikipédiu. Na chystanú Ódu na jedlo, som celkom unavená... Pobavíme sa na deťoch. Na restované zemiaky sa vrhnú jak taká cigánska smečka na sociálne dávky / mesic som pracovala na pošte/ ...

Posledný bod programu- Bad and ball, miestny pub. Odporúčaný rodinou. Čítam kritiky. Na top priečkach neni. Ľudia sa sťažujú, že neni family friendly. A arogantný personál... Takéto arogantné zadky by som brala aj v naších krčmách! Vyberáme pivo. Veľa druhov, takže ochutnávka zdarma. Dokonca nám tí blbci namyslený zapálili sviečku...

Jeden pre Petru:). Aby si vedela, že si ma naučila, ako sa má správne parkovať. Takže free parking za nemocnicou- alebo výlet do Windsoru začína / nakoniec to až také divné nebolo...cestou spať som si všimla veľa tabúľ odkazujúcich na túto možnosť/.

Snaha vyprovokovať partnera. Fotenie na každom kroku, zo všetkých uhlov. Zatiaľ sa ešte usmieva... K mojim topánkam... Aj keď to vyzerá ako nehoda, lyže, čokoľvek... 1x ma neboleli nohy!

Chytená v pasci...

...alebo dve trapné holky si prišli na svoje...

A rada fotiek zo všetkým pokračuje...Toto je schránka.

Eton college- snobská škola pre chlapcov. Chodil sem aj princ Harry a William. Vyzerá dosť úboho. Na mojej fotke... Panoramatické zachytenie, stretnutie s chlapcom s typickou uniformou sa nám ale nepodarilo... Tak aspoň odkaz /nechcem Nikoho navádzať ale kliknite tam !!! Tie uniformy sú super! Niekto z trojky Denisa, ja, Vladimír zkonštatoval, že je tam vysoký Harry Potter faktor!/.

Pokus č. 3 o vážnu tvár vyšiel...

Samofoto s mojím krepwoodom z lode.

Pohľad na Windsor z lode.

Kam ďalej?

Windsor park. Je to trochu horšia kvalita. Ale zarazila nás dĺžka toho parku ! Tak sme si to zozoomovali... K tomu hradu / z druhej strany/ to bolo ďaleko...

Denisa... Len tak na okrasu, aby mi ten blog vyzeral lepšie...

Zas mázla fotka... Ale detský attack na restované zemiaky nebolo možné zastaviť.

Tradičné anglické jedlo- roast beef s yorkshire pudding- om. Poliate omáčkou- gravy. V odchatoch niečo z wikipedických vedomostí a pár lepších fotiek.

Konečne jedna, kde sa malý nestihol schovať!!! Ale niekto sa zabudol pozreť do objektívu... Uznávam, že na predošlých troch Krepík držal pekne...

Večer konečne krstený anglickým pivom. Miestny pub.

Takto vyzrá šťastný pár :)... Konečne unavený, po 6 hodinách hádok, dohadovania, ignorovania a provokovania...

Som veľmi vďačná  za "kvalitu" svojho foťáku. Táto vyžltnutá fotka dokonale vystihuje teplú atmosféru, ktorou bar sálal. Koberce, čalunené stoličky, obrazy, piliere...

27. deň- Portsmouth, West Wittering, medzinárodná večera

Portsmouth

Prístavné mesto. Ale turisticky nie až tak atraktívne. Na zveľadenie tu však postavili outlet centrum , tak značkychtivý turisty sa tu celkom dobre zabavia. Docky a výhľad zo Spinnaker tower / vraj najvyšší výhľad v UK/ idú stranou.

West Wittering

More a pobrežie po anglicky. Voda studená ale Angličania sú otužilci. Ja si ju vychutnávam len po kolená. V priateľovi je z otzilca ešte menej tak ide len po členky.Vyžívame sa v piesku . Je strašne jemný. Fotky zmaril nákup v Primarku. Foťák ostal v taške. Priznávam, more a piesok má niečo do sebe. Aj keď by som tam týžden asi nevydržala.

Večera

Zišli sme sa medzinárodná zostava. Lisa z južnej Afriky, máme tu zástupcov Čiech,a Slovenska, Kevin narodený v Nemecku, Šang Sun z Kórei, Peter zo Švajčiarska. Čistých anglických zástupcov tu zastávajú deti. Menu: kura podľa Jamieho Olivera / tu je z neho každý hotový, vie variť, spraví si dokonca sám cesto a nepoužíva polotovary ale čerstvé suroviny/, dezert- pavlova, talianske víno... Strašne dobre sa bavíme. Teší ma, že priateľ rýchlo zapadol. Sedíme na opačnom konci stola tak musel:).

Táto fotka má v sebe čosi skrýté. Oku neviditeľné. Je to spojenie súčasného a minulého. Fotila ju jedna babi. Ruky sa jej strašne triasli, tak je rozmazaná. Foťák si pritlačíla k oku. Chúďa nevedela sa vynačudovať, že tam nič neni vidno. Ale nakoniec to nacentrovala správne aj keď je tam malá absencia hlavy...

Dominanta mesta- asi v snahe povzniesť atraktivitu, vznikla táto stavba. Večer úchvatná /aspoň na fotkách/.

Historický dock.

Naštvaný výraz hovorí : "Do kelu! Ja som chcela v tom Primarku ostať dlhšie!"

Stále v prístave...

Sprvu som nechápala uhol fotografa ale oceňujem výsledok. Fish and chips, anglická klasika v lepšom štýle. Síce domáci boli trochu sklamaní, keď sme im povedali, že sme si nedali tú mastnú verziu v novinách ...

Detail na vyprážanú pochúťku. Nakoniec to nebolo až také zlé. A byť v Anglicku a nedať si FaCH, je jak neochutnať sushi v Japonsku.

Ružové záchodíky, s mydlom a krémom na ruky ma presvedčili k tomu aby som si sadla a nehúpala sa nad záchodovou misou...

Človek si asi povie: "Tej došli fotky." Nebudem klamať. Foťák na pláž nedorazil /ostal v Primark taške/, ale týmto som bola nadšená! Na bezplatných záchodoch roztoky na výplach úst! Po tej rybe to bolo jak na zavolanie.

26. deň- čakanie na...

Vstávam. Už len 12 hodín a je tu ... To je akurát času, aby som spravila niečo do práce, navarila, prevliekla periny, upiekla brownies / na druhýkrát to musí byť perfektné/, nejak zabavila malú a jej kamarátku a potom babysitovala.

Brownie v trúbe... Nikdy neviem odhadnút koľko je čajová lyžička... Dúfam, že ten koláč ostane po upečení v pekáči. Mám blbý dojem, že som to s tým práškom do pečiva prestrelila...

Ten hlúpy koláč sa nejak podivne zdvíha...!

Uf... Dráma zažehnaná... Len si koledoval aby dostal vidličkou...

Začínam sa chystať na večer. Konečne po 26. dňoch písania tohto blogu- holenie nožiek. Hrajú všetkými farbami / po páde z bicykla/ ale budú hladké... Obliekam si svoje nové kusy oblečenia. Také sivé svetrošaty...Žabkosandále. Strašne gýčový opasok /nepomohla som si , páčil sa mi.../ .

Čakám pred stanicou. Tie šaty bez legín bol dosť blbý nápda. Je mi zima...

Neviem na čo som myslela... Aj medzi týmito otužilcami som najmenej odetá...

Definitívne som nemyslela. Sťahujem sa dnu do auta...

Kde je? Vlaky tu predsa nemeškajú. Minúta... Tak to sa stane. Dve... Asi sa niekoho spýtam. Tri... Prestáva sa mi to páčitť. Štyri. Čo keď sa stala chyba na druhej strane alebo komunikačné nedorozumenie? Som na stanici. Stanica má viac strán... Idem to okuknúť. Z diaľky vidím svoju vykreplinku. 

Deti bez dozoru prežili. Čakáme na rodinku. Vracajú sa z neskorej večere. Zoznamujem ich s partnerom. Páči sa mi ako ho tým svojím prízvukom oficiálne oslovuu " Vladimír". Asi začnem aj ja . Vino, pokec, sprcha a posteľ. Je fajn nezaspávať sama. Aj keď ,momentálne,absencia veľkého priestoru /moja veľká posteľ!/ bude tým "niečo za niečo"...

25. deň- /konečne/ anglické počasie

Celý deň. Presne takéto počasie. Upozorňujem na zem. Tam vidno aká to bola smršť. Padlo mi to ale celkom vhod. Deti mali povolené videohry, tak som ušetrila kopu energie . Ktorú som potom mohla venovať na... Na nič. Lebo pršalo aj večer. Aspoň som si čítala. Ale v takom počasí sa vám nič nechce. Len pozerať do blba... Alebo 10x na Meet Joe Black. Príde mi to strašne romantické. Ona krásna, on tiež... Obidvaja mladí a zaľúbení...Takže zhrnutie- okrem toho, že hrozne pršalo sa nič nestalo. Plánujem a teším sa však na víkend. Má prísť partner...

24.deň- modriny...

Nedávno som plánovala do príspevku pridať "ford". Je to  rieka, tečúca rovno cez cestu. Rieka je asi silné slovo. Potok alebo prameň. Prišlo mi to strašne fajn. Zaujímavé. Ďalšia vec čím si u mňa Anglicko šplhlo. Drobnosť...Ale počíta sa. Až do dnešného dňa...

Po práci bicykel. Trochu neskoršie. Pršalo. Studený vzduch a viac vody na zemi, mi  nijak plány neprekazí. Smer Little pond, Tilford , opátstvo. Pri Little ponde zrovna taký ford je. Z diaľky vidím, že je viac zavodňený... Angličania ale myslia na všetko. Je tam drevená lávka. Široká... Tak sa tade pustím a v tom... Šmyk! Strácam balanc. Behom 2 sekúnd mi prejdu hlavou najkatastrofickejšie scenáre. Cez vylámane zuby /dneska sme boli s deťmi u zubára a ten Pakistanec čo z chrupu detí vydral viac krvi než kameňa, vo mne teda rešpek nevzbudil/, po pád do fordu a následnú mokrú jazdu... Dopadám .Mám šťastie. Nechápem jak sa mohol bicykel otočiť o 180 stupňov a skončiť vo forde a ja ostať na lávke... Dvíha sa mi ťažko. Narazené obidva členky, stehno, kolená. ruka... Kým si rozmyslím, či pokračovať za... od blata, spravím fotku... Aká som bola blbá.... Konexia mokré drevo- šmyk v mojej hlave zatiaľ nebola...

Prezerám sa doma ... Samá modrina. Taký návrat do detských časov... Vyrastali sme z bratom a bratrancom... Nakoľko som dosť adaptabilná, tak sa zo mňa stal celkom dobrý chalanisko... Istých rysov sa nezbavíte nikdy...

Dnešný medziprodukt obedu. Omáčka na cestoviny. Ten mixér mi prišiel strašne praktický. Hodíte tam cuketu, cesnak, syr, niečo na ochutenie a je z toho jedlý obed.

Príjazdová cesta, ford a bicykel. Záhadne otočený... Uznávam tiahnuť potok rovno cez cestu je dobrá kravina... Staré dobré mosty!

Zas opátstvo... Ale po tom páde som potrebovala nasať niečo pozitívne.

23. deň- po... stierač...

Dnes klzisko. Aký perfektný program. Príjemná jazda autom, slniečko, trochu športu, potom domáca pohoda a jedlo. Všetci sú spokojní a usmievajú sa. Aj ja :).... Priala by som si tak začať ale... 

Figu! Ráno bojujem s google maps. Snáď tam trafím. Po 30 minútach jazdy som na seba viac než hrdá. Už len kúsok a ...Teraz rovno? Vľavo? Zabočím vľavo...A tam ten krásny obraz skončil... Zrazu som na dialnici...Taká dobrá šesťprúdovka. V žiadnom prípade na klzisko nevede /až tak spoľahlivé info to neni nakoľko hovorí orientačný zmysel Lucie, ale Sofi to potvrdzuje/.  Mala som ísť rovno... Čo je horšie musím pokračovať v jazde! Neni sa kde otočiť. Do protismeru... Ale na to nemám gule už ani ja...Čakám aspoň kruhový objazd... Žiadny!!! Neverím veď tu ho majú na každej ulici! Kurnik...Smer Londýn. 27 míľ... Chce to plán...Alebo sa pozreťdo mapy. 23 míľ. Dobre.. Žiadny kruháč tu neni. Zabočím aspoň doľava...Smer Woking. Zastavujem.Na mape to vede do Guildfordu. Sakra! Zapol sa stierač! Sám o seba! Vzadu! Ani som nevedela,že tam nejaký je. Neviem ho vypnúť. A čo je na prd, že ani neprší. Musím vyzerať s tým autom a stieračom nasucho dosť trápne... Old Woking... To nie... Asi ... Mapa. Také tu ani neni. Tak doprava... Radšej. Vylučovacia metóda obvykle funguje...Zastavujem v strede cesty. Vidím chodkyňu. Alebo dieťa? Tá pokrývka hlavy ma mýli... Žena / stále si tak stieram... chcela som napísat potichúčky stieram, ale na tom suchom skle to robí dobrý bordel/. Pani potvrdzuje- dostanem sa do Guildfordu. Pýtam sa či nevie ako sa vypína stierač. Skúšam zas všetky páčky. Podľa jej pokynov... Nič . Pani prejde na druhú stranu. Skúša nastrčená do okienka. Vzdávame to... Pokračujem. A stieram nasucho !!! Konečne tabuľka "Guildford". Je to pokrok oproti Londýnu. Centrum Guildfordu... Sympoš na chodníku. Zastavujem ho. Posiela ma nazad... So stieračom mi tiež neporadil...Začínam v tom vidieť úmysel. Napadá, že by som ho mohla nejak odmontovať...

Konečne! Tabuľka "Leisure centre" . Po 80 minútach jazdy Očakávaný čas 40... 

Plné parkovisko. Vysadzujem deti...Asi by som sa cítila este viac trápne keby vidia jak parkujem... 

Koniec. Korčulovanie sme si užili. Aj keď ma tí malí samovrahovia, motajúci sa mi pod nohy dosť štvali...Dúfam, že tam nebude toľko áut. Aspoň to vľavo, vpravo, vpredu ...Niekde okolo... Sila pozitívneho myslenia . A... Vpravo nič:). Konečne aspoň niečo. Valíme to po A 31...Smer Farnham. Uchvacujúci obraz: Trochu pod mrakom, stierač vzadu zapnutý, deti vykrikujú /ale už ma nešťuchajú počas jazdy, tak príjemná zmena/, hudba hrá na plné gule... Ale už sa len smejem :D....

Dozvuky. Prišli sme domov. Lisa nechala piecť kura. Na 180 stupňov moc. Je trochu načernalé. Ale pochutili sme si. Áno dneska potrebujem Waverly abbey!

Pozitívny aspekt dňa...

...a ešte jedna z diaľky :)

22. deň- nová závislosť

Včerajšie opátstvo na mňa spravilo dojem. Dokonca taký, že som sa rozhodla vziať tam deti. Na bicykli. Neni to ďaleko...Ale tie kopce... Nakoniec sa však ukáže, že tie nebudú ten naj problém. /dneska som mala echo, že to tu mám idylické , tak reagujem menej idylickým príspevkom :)/

- Za desať minút buďte nachystaní.

- Nechce sa mi... Včera som hral tenis.

- Nechápem, čo s tým má spoločné tenis...

- Je to šport, som unavený.

- Je to výlet, bude sa vám tam páčiť. Zoberete si knihy, spravíme si piknik....

- Čítať sa dá aj v záhrade.

- Fajn potom si kľudňe čítaj aj v záhrade.

- A nemohli by sme sa hrať v záhrade v pyžame?

po 10 minutách únavnej diskusie:

- Hej decká poprvade by bolo pre mňa ľahšie ostať doma a pozerať telku...Takto som za vás zodpovedná...

- Koľko budeš platiť, keď zomreme? 

- Nebudem platiť nič... Lebo nič nezanedbám. Vezmete si helmy, dám pozor. Keď vás zrazí nepozorný vodič, neni to moja chyba. 

- Helmy? Otec ju nenosí. Ani ja ,keď idem za kamarátom.

- Vidíš tak teraz si ju dáš. 

- Ani jedna mi nesedí... A bicykel je malý. 

- Dones ich sem. Uvidíš, že ti sadne...

- Pozri! Táto je malá...A táto padá...

- /Upravím veľkosť, natlačím to na tú špekulujúcu hlavu/ Tak a už sedí. Prezlečte sa a ideme....

ďalšie diskusie, čakanie: deti s novým účesom /punk štýl/

- Vidíš ? Takto nejdem! Pokazím si účes.

- / trpezlivosť po 25 minútach v prdeli/ Na to si mal myslieť predtým. Ideme!

- Dobre ale žiadny piknik. A neberme si knihu. 

- Fajn , nezober. Budeš sa nudiť. Sofi si bere...  

- Ale mne sa naozaj nechce... Prečo neostaneme doma? Ten bicykel je malý...

- /koniec trpezlivosti, odolávala som dobrých 30 minút, možno viac/ Vieš čo... Mal si sa spýtať mami. Teraz ideš von, na tvojom malom bicykli, s helmou, čo ti k nemu farebne nesedí. A budeš sa tam nudiť!!! A čo ? 

Na mieste:

malá: Má to tu takú mierumilovnú atmosféru / jj to hovorí každý/

ja: Hej ,tak sa vám tu páči?

malý: /ticho... iskra v očiach.../ 

Po ďalšej hádke o špeciálne pohodlné miesto /skala s výčnelkom, ktorý pasoval zrovna na polky/, konečne kľud. Deti sa hrajú na strome... Užívajú si to !!! Ja si čítam. Pointa? Byť rodičom je vysilujúce.... Sledujem Lisu, jak sa snaží trpezlivo všetko vysvetlovať... Jak ju nerozhádžu emocionálne výkyvy detí. Len je unavená. Je to viac menej len na nej. Bez podpory partnera je to celé nafigu...Ale to je materská láska... Nepodmienená, čistá ... 

Moja nová závislosť. Božský kľud. Zajta sa tam vyberem znovu. Bez detí....

 

21. deň- chlapec s pierkom vo vlasoch

Na fotkách Waverley abbey. Opátstvo. Súčasť English heritage. Miesto krásne. Opretá o skalné steny sledujem okolie. Mladé holky. Prichádza ďalší odvážlivec na bicykli. Je to tu zložité. V jednom príspevku som spomínala tie hrozné bránky. A tu bola jedna točiaca. Tak tu pretlačiť bicykel... Bránku 2 metre širokú hneď vedľa som nejak prehliadla. Myslela som, že bude zatvorená... Chlapec je značne spoločenský. Hneď sa dáva s holkami do reči. Fotím tento skvost. Ležím... Len tak nasávam atmosféru... Na dneska dosť. Idem pokračovať v jazde. Zas tie bránky... Oproti mne grupa ľudí. Malí zasrani... Tú trávu cítim na 3 metre...Si zatrapoším s bicyklom rovno pred nimi. Snáď sa nebudem točiť moc dlho... A v tom spravili niečo nečakané. Skúsili otvoriť veľkú bránu. Bola odomknutá....

Za mnou sa vydáva druhý cyklista. Už len jednu bránku /nie takú hroznú/ prebojovať. Chlapec sa mi prihovorí. Trochu si ho premeriavam. Krásne kučeravé vlasy. Jak brat, keď ich má umyté. Vľavo má pierko. Celkom sa tam stráca. Na sebe len šortky. Z vrchom a prilbou sa neobťažuje.  Ide z neho niečo strašne pozitívne. Taká pohoda a bezstarostnosť. ..

-Hey ako to ide?

-Túto zvládam, s tou druhou to bolo horšie...Nenapadlo ma otvoriť tú veľkú...

-Nechápem načo sem dávajú také bránky... A ako sa ti páčilo "Waverley abbey?

-Úžasné!. Má to takú zvláštnu atmosféru. Vieš čo myslím?

-Mierumilovnú...

-Presne tak!

-A kam sa chystáš?

-Neviem. Asi sa niekde zas stratím. Potom budem hľadať cestu spať.

-/úsmev/

-A kam ideš ty?

-/vyťahuje zožvachlenú mapu/ Vidíš tie vlajky? To sú kopce. Chcem ísť na každý z nich. Je z nich nádherný výhľad. 

- Uhm, to je fajn nápad. Na internete som žiadne rozumné stezky nenašla. A ako vieš, že sú tie kopce práve tam?

- /ukazuje číslo na mape/ Pozri. Je to tam napísané. /korunujem to za blbú otázku dňa.../

- Tak to musím niečo vyskúšať tiež. Ja som bola len na Beacon hill. Je nekonečný.

- Ten bol celkom v pohode. Ale neni z neho žiadny výhľad. Ukážem ti lepší. Tu zabočíš vpravo, potom doľava...

- Hej ! Tak to ti ďakujem za cyclo tip!

- Uži si to . Ja sa chystám zajtra sem /ukazuje na miesto mimo mapu, takže si to viem živo predsaviť/. Má vyše 200 metrov.

- Tak si to tiež uži. Ešte raz dík...

Kopec som samozrejme nenašla. Je to cez nejaký lesný chodník. Chce to lepší prieskum mapy. Ale tá dvestvoka ma celkom láka. Dojem ale zanechal vo mňe ten chlapec. Pozitívny. Jak to celé opátstvo... Akoby žil len pre tých 5 kopcov. A nič iné ho netrápilo. Čaro vnímania prítomnosti

20. deň- Londýn

Vstávam. Na moje šťastie zvoní budík aj niekomu inému. Ten svoj som ako obvykle zaklapla. Raňajky, príprava sandwichu a balím sa. Popravde ale nemám do čoho. Žiadny ruksak som si nekúpila. Berem teda niečo športové. Pripomene mi to základnú. Podobné tašky sme užívali ako hygienické vrecká. Alebo úbor. Tak to je veľká motivácia si niečo kúpiť...

Lisa mi zabezpečila free parking pred domom jej kamarátky. Vzala som si auto. Plánujem sa vrátiť neskoro. Vlak odchádza zo sekundovou presnosťou. Vždy! Spomeniem si na spojenie  "anglický čaj o piatej". Žiadnu rodinu s týmto rituálom nepoznám ale hovorí to niečo o anglickej dochíľnosti.

London Waterloo. Vystupujem. Vyťahujem sprievodcu s mapou. Prvý cieľ Lambeth bridge. Filmoval sa tu Harry Potter. 3. diel. Cesta čarovným autobusom, keď sa tak zvláštne zúžil. Oproti nemu boli dva double deckre. Mám v pláne spraviť fotku zo stredu cesty. Nech je to vierohodné. Z chodníka to neni ono. Našťastie doprava je ešte kľudnejšia. Prvý pokus mi zmarí taxík. Druhý- "cvak". Mám to...

Na pláne mám ešte záchody. Tie z posledného dielu. Hladám márne. Možno druhýkrát... Tak aspoň ministerstvo mágie. Vstup je neďaleko. Pred ním sedia nič netušiaci muklovia. Robotníci. Taký obyčajný oblúk. Spoznávam dvere, kde čakala slávna potterovská trojka.

Míňam Trafalgar square. Angličania sa na olympijské hry pripravujú podstivo. Pred národnú galériu nainštalovali vkusný odpočítavač času. Piccadilly circus. Premávka. V noci to má isto lepšie čaro. Ale čo sa tomuto miestu neodopre....Že sa sem transportoval Harry, Ron a Herminona keď ich prepadli smrťožrúti na svadbe.

Soho. To som v pláne nemám. V sprievodcovi som toho veľa nenačítala. No spoznáte ho podľa koncentrácie sexshopov na jednu ulicu. Komiksy, hudobné nástroje, fotografie, dokonca múzeum fotky. Zamilované páry a umelecky obdarené typy si tu prídu na svoje. Ja o momentálne nie som ani jedno... Pozrem Ann Summers a idem ďalej. Vlastne nejdem! Kúpila som si denný metrový lístok tak ho idem vyskúšať. Smer Kings cross- nástupište 9 a 3/4. Pred inkriminovaným miestom je skoro taký rad jak na pokladne. Každý sa chce odfotiť. Aj ja! Tak tam jak lama čakám dobrých 5 minút. Japončíci totiž skúšajú všetky možné uhly, kombinácie jednotlivých členov... Smer Camden town. Som lenivá šlapať ďalej. Vezmem si metro. Čo bola však chyba. Čierna línia odstavená. Po dvoch prestupoch som nakoniec na mieste.

Neprehliadnuteľné. V prvom obchode si prezerám šaty. Pekné. Hneď je tam predavač. Dá mi ich za 25. Ani sa nič nepýtam a ponúka mi zľavu. Nekúpim si prvú vec, na ktorú narazím. 20... Odchádzam. Prenasleduje ma a zrazu to mám za 15...

Teší ma prítomnosť divných tipov. Dievčina vedľa si prezerá latexové červené topánky. Asi nie k bežnému noseniu. Z toho by mala akurát vytknutý členok. Hippie, punk, rock and roll... Tetovanie, pircieng. Predá sa tu všetko. Antikvariáty dokonca pedikúra pomocou rybiek. Živých. Také čo ohlodajú aj psoriatickú kožu. Alternatívna liečba. Tú nám na Sv. Anne nespomínali.

Pritiahnu ma stánky z jedlom. Konkrétne predavač s obchodným duchom a dobrou náladou. sySpieva. Dáva mi ochutnať. Stáť tam celý deň, tak mi moc do spevu neni. Ale príjemne ma naladil.  Vidím krevety. Je jasné kde budem jesť. Za 4 libre mám hliníkovú tácku plnú čínskych chuťoviek.

Potrebujem ruksak. Všetko pestrofarebné, alebo rockové, drahé, alebo nenositeľné. Idem zjednávať. Vidím modrý. Moc sa mi nepáči ale z núdze.... 12 libier. Úsmevné. Vyzerá použito, konštatujem. "Miláčik /tak vás tu osloví skoro každý/ garantujem ti, že je nový,"..." a pre teba za 10"... Pýtam sa na druhý.  Taký ondýnsky. Biely, nepremokavý materiál. 15. Ale len pre mňa za 12... "Dobre, vezmem ho za 10, nepáči sa mi ten dúhový zips...." Vyjednávač nesúhlasí. Odchádzam. Beží za mnou. Berem ho teda za 10. Ľudia tu majú naozaj zmysel pre obchod. Punkáč s modrým čírom. Fotka! Pýta libru...

Vraciam sa do centra. Pokračujem v pláne Australia house /Gringott bank/. Apple market v Covent Garden. Zisťujem svoj omyl. Žiadne jablká tu nie sú. Len niekoľko nektariniek. Názov asi symbolický. To mi nedošlo.

Míňam ďalšie architektonické skvosty a je to tu! Ye olde cheshire cheese London! Dobová krčma. Žiadne okná. Úzke priestory. Schody. Hoci je z roku 1667, najstaršia neni. Objednávam si pivo. Moc dobré . Horké ale tak tlmene. Bez bubliniek a zbytočnej peny. Zdá sa mi také hustejšie... Nakoniec ma teší , že som si dala len malé. Celkom stúpa do hlavy...Tak pivná štafeta to dneska nebude.

Ďalšia zastávka Tate modern. Na fotkách vyzerá dobre. Ale asi som mala smolu na výstavu. Po 4 poschodiach obrazov /čiarky, fľaky, nič!!!/ narážam na  vypchaté vrany, šípom pritlčené k stene, nejaké tylové schodište, lavičku z drátu a kameňa a venušu... Časť ísť. Som sklamaná.

Smer Diagon alley. To mi zdvihne náladu. Čas pokročil. Leadenhall je celý zatvorený. Len pár zvedavcov. Krúžim a obdivujem filmárov. Ja by som v tomto Diagon alley asi nenašla.

Metrom na Hyde park. Pozorujem západ slnka. Kruci. Došli mi baterky na foťáku. Tak niekedy inokedy... Túlam sa nočným Londýnom.Pozorujem Piccadilly, Big Ben v inom závoji...

London eye

Big Ben

Miesto, kde sa natáčal vstup do ministerstva mágie.

Príprava na olympijské hry a Národná galéria.

Soho alebo všade sú sexshopy...

Je to jasné. Nemám žiadnu čarovnú moc. Ten vozík som nepretlačila...

St Pancras international station. V sprievodcoch sa moc neuvádza ale vyzerá nádherne. Toto len detail.

V Camden towne sa mi ušiel tento špinavý kútik. Motorky, na ktorých sa sedáva, boli obsadené. Chutí to však rovnako dobre. Hlavne s tou plastovou vidličkou.

Krevety, veľké! V pozadí kanál v Camden town.

Ako spoznáme Čecha v Londýne? Pardon, snaha o vtip. Ale naozaj to boli Česi... Ale nie až tak obvyklý vzorok....

Pridávam galérku. Je tu viac fotiek z interieru, niečo z histórie. Pub navštívili známe osobnosti ako  Oliver Goldsmith, Mark Twain, Alfred Tennyson, Sir Arthur Conan Doyle...

Miesto je na fotke č. 14 v galérke v predošlom odkaze. Ja, pivo, pohoda...

St Paul's cathedral

Toto mi prišlo strašne praktické. V Londýne sa dá priamo na ulici vypožičať bicykel.

Millenium Bridge a Tate Modern. A moje veľké očakávania...

...potom prišlo veľa abstraktných obrazov / ktorým bohužiaľ nechápem/ a toto! Snaha symbolizovať nové a staré. Zmenu spoločnosti... Definitívne nie som umelcky nadaná...

Leadenhall ako Diagon alley. Fantázia pracuje na plné obrátky ale neviem si to predstaviť...

Západ slnka v Hyde park...