Ako si žije "slúžka" v Anglicku: 1. deň - odlet, prílet a ktovie čo ešte

Ráno:

Vzdávam vďak cefalosporínom 2. generácie. Cítim sa fajn. Len tých vecí čo mám ešte vybaviť... Pobaliť, nakúpiť darčeky, doriešiť financie, poistenie...

Obed:

Bod 1-6 splnený! Deti majú pytel sladkostí. Malá nejaké korálky. Chlapec simpsonovské puzzle /inšpirácia z predošlej rodiny/, atď. A hlavne poistená:). Síce 50 kč na deň je facka...Čo v takom prípade? Nezaplatiť a ísť o dům dál! Vyplatilo sa. Agentúra ALL nikdy nesklame. Mám to za 14 na deň. Tuším Uniqa.

Dávam si obed v menze. Stratený apetít zo včerajška je tu zas. Dokonca tu majú škótsku polievku. Skúsim ju. Niečo na štýl čo chladnička dá ale ujde.

Rýchlo domov, dokončiť prácu a pobaliť... A zvážiť!

Neskorý večer:

Prvé dojmy veľmi dobré. Úspešne som vysadla z lietadla, dokonca som našla aj správny bus. To už sa snáď počíta /u mňa/. Vedľa mňa sedia nejaké Češky. Teší ma, že vystupujeme spolu /ísť za davom to mi ide/. Užívam si pohľad na Big ben, London eye, Westminister abbey... Jediný problém nastáva pri hladaní vlakovej stanice. Nejaký homeless ma posiela úplne mimo. Pokus č.2 , pýtam sa pohladného Francúza. To už som ale na metre od vlakovej stanice. Vkladám nádeje do dredáča. Na kontrolnú otázku : "Are you sure?" presvedčivo pritaká. Konečne vidím otca rodiny. Nazvyme ho vrámci anonymity Kevin.

Kevin mi pripadá ako ryba. Znamením. Čo mu predhodím ,toho sa chytí a vysvetluje. Naozaj fajn cesta . Trochu som sa bála, že tam bude trapné ticho. Bavíme sa o dovolenke, deťoch , novej práci manželky, situácii v školstve... Milý chlapík. Snáď mu to vydrží.

Na vlakovú stanicu nás prišla vziať Lisa. Kus temperamentnej ženy. Pohladná, štíhla, komunikatívna. Prevádza ma domom /padá mi sánka/ . S úsmevom mi ukazuje crumpets a Marmite /nejak som sa zmienila,že to mám rada/. Zoznamuje ma s deťmi. Poznámka : "Are you happy to have me here?" ich rozveselila :) , mňa tie ich nadšené tváričky tiež.