50. deň- letisková drama

Zbalená. Kufre ledva napchám do svojho bývalého autíčka. S Lisou žartujeme. Keď budem mať nadváhu začnem piť cidare. Sme pred letiskom. Lúčime sa a úprimne obíjmame. 

Na letisku je váha. Lisa žiadnu nemala. Vraj ju to deprimuje vážiť sa. Niečo na tom bude. Vhadzujem libru a čakám výsledok. Ostanem bledá.... 

Príručná - povolené 10 kg ja 16 kg

Veľká   - povolené  32 kg ja 37 kg

Plán núdze. Cidary... V stresovej reakcii vypijem jeden. Jak čistá chudera... Pred Starbucks cafe. Ale asi mi nemajú čo vyčítať...Po tom obstarlom cheesecaku s plastovou vidličkou... A je mi naozaj dobre. Zrazu mám chladnú hlavu. A to stačílo pár jednotiek alkoholu rovných pol litru piva. Mám so sebou čipsy. Zjem ich ... Nie pre váhu /asi by to figu pomohlo/ ... Len tak nech je mi ešte lepšie... Rozmýšlam čo vyhodiť... Druhý cidar? Tak tých 11 kíl len tak nenazbieram... Topánky? Kozmetiku? Vzdávam to.Platím nadváhu...A teším sa, že nemusím vyhadzovať nič.... Ani zo svojho šatníka, ani kníh a hlaven darčekov.

Na letisku ma čaká priateľ. Chvíľku sa bavíme tak trápne... Poznáte to... Keď sa s niekým dlhšie nevidíte miútku to trvá rozbehnúť sa. Potom si však užívame zbytku večera. Teší ma uprataný byt a hlavne jedlo!

 

49. posledný deň, posledná noc...

Posledný deň. Anglicko mi pripravilo ukážkovú rozlúčku. Konečne vyšlo slnko. Nedalo mi nenavštíviť Waverley abbey. To miesto do mňa vnieslo toľko kľudu a pokoja. Určite som tu neni poslednýkrát... Ležím... Pozorujem oblohu... Počúvam vietor... Just peacefull... Vydržala by som tu hodiny.

Vyháňa ma však predzvesť búrky. To by bolo fajn zmoknúť. Anglické počasie. Nikdy nevieš. Aspoň by som otestovala či je vodeodolná bunda z Primarku skutočne vodeodolná... Mám dobrú náladu. Spievam. Teším sa domov? Alebo z leto čo som prežila? Neviem ale je mi strašne fajn. Cítim akoby sa tu so mnou všetko lúčilo. Cez cestu mi prebehne veverička. O pár minút mláďa králika. Dokonca líška... Len je trochu hnilá. Zrazilo ju auto. Chúďa. Nech jej je zem ľahká... Akoby aj vietor  fúkal na rozlúčko... A možno nie... Len som trochu egocentrická...

Večer pripravuje Lis jahňacie. Zrovnala by som ho s hovadzím len má ovčí pach .Ale chutné. A ešte , na moje želanie, spolu pripravíme toffee pudding. To som si myslela , že chocolate cake je najciac kalorický... Skoro 700 kcal :) . Wow to bude chuťovka.

Večera prebiaha ako obvykle. Deti bojujú o restované zemiaky. Malá vrzá malého, že je prasa. Lis kričí na Kevina aby na to dohliadal. Noisy family :). Medzitým Kevin púšťa hudbu. Adele. Moja obľúbená . A po tomto lete každopádne...  Víno, potom pivo... A smútok je čiastočne zahnaný. Rodina ma prekvapí darčekmi. Trafili sa perfektne ! Som jednoducho odpozorovaná. Dva pakle Cayanne korenia a liquarish tea. Ten s tými múdrimi myšlienkami. Všetci sa na tom smejeme. Panuje výborná atmosféra. Posledný boxík- peňaženka. Červená, Mark and Spancer. A veľa priehradiek !

Neviem stále uveriť, že zajtra ich už neuvidím... Lúčim sa s Kevinom. Ubezpečuje ma /ale to moc nemusí/, že som kedykoľvek vítaná. Je to divné. Som ale spokojná... Vyrovnaná... Bolo to nádherné leto.

Nedávno som pridala príspevok "egg poacher" alebo vajco z mikrovlnky.  Tu je výsledok! Vidíte ten tvar? Tie krivky! A to všetko 55 sekúnd a bez kvapky oleja.

Len tak si ležať a cítiť...

Neviem, ale nejak sa mi do toho nechce...Zišiel by sa mi tu otec....

"Brokolicový sposob balenia". Vysvetlenie: keď otec peče brokolicu stopky /ja topánky/ dá na kraj a tak to nezabere miesto. Na spodku našpikovaný alkohol...Sú tam také tyče tak sa tam ledačo nevojde.

Sticky toffee pudding

Hlavný chod - jahňacie . Pridla som ešte gravy sauce a vraj sa to podáva s mint souce.

Na malom sa nekoná násilie! To ho len s Lisou držíme aby sa pozeral do foťáka.

48. deň- Londýn

Výlet som si starostlivo naplánovala. Pomocou stránky timeout som vyhľadala najpopulárnejšie charityshopy Londýna, najstaršie krčmy. Čítam diskusie. Jeden diskutér sa vyjadruje k zlému výberu. Vraj sú predražené. Je lepšie hľadať nejaké mimo metra. Takže ma čaká cestovanie autobusom. Aj tak mám toto leto absenciu double deckrov.

Ná výlet idem s Leonie. Nemka. Veľmi príjemna so silnou túžbou pomáhať. Roozpráva mi príbeh jak napršalo susedovi do domu lebo mal otvorené okno na streche...Ona mu nechala odkaz. Ale sused si nedal povedať. Bolo mi to veľmi sympatické. Prejavila sa aj pri večeri. Bola som ovešaná nákupmi a doniesla mi vidličku a citrón! Bez toho aby som sa jej pýtala. Ako hovorím, veľmi sympatická Nemka!

Začínam na juhu Londýna. A idem sa nejakým sposobom presunúť na Streatham Hill. Som autobusovo gramotná. Naposledy, keď som bola v Londýne mi nejaká dobrá duša vysvetlila ako sa to vyhľadáva. Táto časť Londýna je... Neviem to popísať... Dosť na život nevhodná. Preplnené cesty a hneď po stranách obytné domy. Vážne si to neviem predstaviť. Pýtam sa šoféra na cestu. Je milý. Zakecáme sa. Dokonca vie, že už neexistuje Československo! Tým u mňa stúpol. Pýta si mail. Dám mu facebook. Nepridal si ma. Asi nevyhral boj s dĺžňom. Z okna vidím pár charity shopov. Dokonca jedeno na knihy ! Holka ale mala by si si dať pohov...Lebo sa neodneseš...

Eufóriu vo mne vyvolá 99p and less shop. Deťom tam kúpim krv. Takú sirupovú. To som im doniesla keď som došla... Vtedy som spravila chybu...Vzala som len jednu a oheň na streche. Teraz som poučená. A dokonca nachádzam egg poacher!!! Asi som sa ocitla v nebi...

Nákupne sa vybúrim a teraz trochu kultúry. Múzeum. Vpracem sa medzi rodinky s deťmi. Prezerám kosti. A nakoniec smer dinosaury. O chvíľu to lutujem. Je to preplnené!!! Tak ja idem radšej pokračovať v charity shop štafete. Ďalší v Kennsingtone. Snobská štvrť. Asi nikoho neprekvapí, že cena šiat /v charityshope!!!/ je cca 150 libier... Ale mňa hej. Dávam spiatočku a idem za Leonie na Themes festival...

Tak čo to bolo dneska na programe?

Natural history museum.

Ja a aspoň noha dinosaura...

Ochutnávka whisky. Definitívne sa nestáva obľúbeným nápojom...

Fudge. Stačila ochutnávka vo Windsore... Sladké!

Lákavé ale...

...zvíťazila španielska kuchyňa.

Takáááto veľká kreveta to bola...

Na konci sa nám rozpršalo. Dážď a prekážka v piknikovaní? Ale kde...

47. deň- no nádhera:)

Tak čo napísať po troch pohároch vína... Nič:)... Je mi jednoducho fajn... Bolo španielske. Zacítila som arómu a príchuť jahody. Definitívne si ho musím kúpiť! Malý spí v škole. Kecáme s Lisou. Bude mi to to hrozne chýbať... Taká tá rodinná pohoda. Priestor... Víno !

Zajtra Londýn. Chcem si ešte naplánovať kam ísť. Chcelo by to Kevinovu kávu. Alebo čaj. Yogi...Ten je fajn. Dneska som na ňom objavila take citáty. Strašne milé. Berem si ich k srdcu. Hej tak fakt by som šla spať. Ale kurnik čo ten Londýn , čó ten Londýn holka ??? No nič... Čaj ... Uvidíme čo to dá. Aspoň ďalší výrok... Schody... Nechce sa mi šlapať. Idem chvíľu premýšľať, čo sa s tým dá robiť....

Moja malá vyuniformovaná :), dneska ma naučila viazať kravatu !

The energy that makes you fail, can make you win... Na tých čajových sáčkoch som si to nikdy nevšimla. Inak by som si tým už tapetovala blog! A ešte jedne na záver: Learn to appreciate yourself! Musím piť viac čaju. Alebo si nejaký dokúpiť na doma!

Takto som dopadla. Závislá na chipsoch. Ale s korením, čo vám vypáli ústa sú výborné!!!

46. deň- kľud

Zaslúžený /fakt??/ kľud. Dokončená práca, telka, obed... A ide sa nakupovať. Pre zmenu myslím aj na iných. Darčeky! Samozrejme nechcene si kúpim šaty, ďalšíu knihu a cidar vypijem... Nevadí dokúpim ďalší. Zas sa namakám na bicykli, zas spoznám čo je to gravitácia... Bojujem s pojmami...Ako sa povie anglicky lístkové cesto? Ale google ma zachráni. Kupujem teda puff pastry. Pustím sa do prípravy štrudli. Som lenivá strúhať jablká... Z druhej polkycesta spravím tyčinky. Kuchyňa krásne vonia a ja idem relaxovať. Zapnem telku, fejsbuk, mačka na kolenách, alkohol naliaty... Pomlásko pomaly pripravené. Cítim sa ako stará dievka. Nerada to priznávam ale celkom si tie pocity užívam. Storm pradie. Vyžívam sa v škrabkaní jej krku. Ešte ho tak vystrčí. Jak Sabi ruku keď chce aby som ju poškravala... Ale na kolená by sa nezmestila... A ani by asi tak nezahriala a nepriadla... Tak som spokojná so Stormom.

Španielske senority zmenili plán, tak na zajtra a na víkend niečo iné. Škoda... S nimi bolo super. Plus skupinový lístok o polovicu lacnejší.

Cidar /alkoholický nápoj z jabĺk/ a tyčinky. A hlavne... Sama doma!

Splnený ďalší sľub- štrudla! Už len ten guláš...

45. deň- bermudský trojuholník

Deti preč a ja presne viem, čo budem robiť. Kupovať pivo! Úloha jednoduchá ale... Rekapitulácia: poistka na auto v ťahu,potrebujem pohár a chcem Samuel Smith! V Londýne na mňa spravilo dojem. Googlim. Nič. Kurnik, musia ho niekde mať...Kam sa dostanem bicyklom. Narážam na Hogs back. A moje vysnívané pivo! Cesta ľahká. Nakreslím si mapku a vyrážam. Cestu poznám . Išla som tade do Guildfordu. Nejakým zázrakom som tam ale blúdila pol hodinu. Ale to som nebola vyzbrojená vlastnou mapou. Šlapem ... Zabáčam vpravo... Potom rovno ... Kruci, podozrivo dlho rovno... Elstead. Do hája! Toto sa mi podarilo ako ? Vojdem do krčmy. Vnútri sympatický a ochotný čašník. Vyťahujem svoju mapu...On GPS... Chvíľu sa cítim trápne... Našťastie mu GPS nefunguje. Prechádza fáza kreslenia. Do mojej mapy... Nakreslí malý puntík... Asi 5 míľ mimo moju trasu. Surprise!!! Fakt neviem jak som sa sem dostala... Tá cesta musí byť zakliata.... Idem jeho cestou... Puttenham...Trochu zruky. Ale niekdy by tu mala byť správna cesta, ďalších 5 míľ hore- dole. Križovatka. A človek ! Pýtam sa na cestu. Je Rakušan... Asi sa tvárim zúfalo. Zastavi pri nás auto. Vnúti chlap! Sám sa ponúka /a spomaluje dopravu/ , že či nepotrebujem pomoc. Do kelu , ten má talent čítať neverbálne znamenia /výraz - do prkna kde to som ?/ ! A to z druhej strany cesty. Posiela ma správne! Konečne!

V obchode spravím "menší" nákup. Ledva to narvem do svojho camdentown ruksaku. A nazad! Ťahá ma k zemi! Obdivujem všetky tehotné a ich boj s gravitáciou... Úľava. Som doma. Nie po hodinke jak som plánovala ale po troch... 

Sms od novej au pair. Stretávame sa v Cobbettovi. Je tam Bea , Leona z Nemecka a Rakušanka Jasmine. Česko - španielska spoločnost mi sedela viac...Ale pivo bolo fajn...

Vyvetlenie pojmov: LAGER vs ALE. Tak naše pivo by som klasifikovala ako lager. Ide o kvasnice a chmeľ. Zatiaľ čo v našich pivách chmeľ je /preto lager/ v britskom /ale/ sa neužíva. Čo sa kvasníc týka v ale sa užívajú kvasnice fermentujúce na povrchu v lagri na spodku.

Stredajšie večery patria v Cobbettovi au pairkám.

Neviem čím to bude, ale túto značku ma nesmierne bavilo sledovať...

Po blúdení vytúžená destinácia...

Nejedná sa o čaj ale o traditional english ale.

Sen milovníka piva...

44. deň- veľké plány

Večer sa stretávam s Beou /španielska au pair/. Klopem na dvere. Dvere sa otvoria a ... Zrazu na mňa skáče malé blonďavé stvorenie. Holka 4 roky. Vešá sa mi na ruky. Chvíľu jej hru nechápem a náhodou mi padne na zeme. Kto to mohol tušiť... Je to nezmar, tak pokračuje ďalej. Naproti sa vydáva brat! Tiež blonďák. Netrvá to dlho a pacifukuje ich mamka. Prekvapivo blondýna.  A to ja sa sťažujem na svoje 9 a 11 ročné! Tieto 4 a 6 Bei dajú riadne zabrať! Už sa nečudujem prečo si skrátila svoj pobyt z 12 na 9 či 6 mesiacov.

Ideme do Queens head pubu. Cez týždeň je plno voľných miest. Chytáme také romantické pri krbe. Stoly celkom upravené. Dokonca na každom kvet. Živý. Opakujem sme v pube... V jednom momente nám ho čašník odnáša... Ha.. Aj tak sa mi to zdalo moc nobl... O minútu je nazad. So svietnikom a červenou sviečkou. Má už niečo za sebou. Na stojane sa navýšil stĺp odkvapkaného vosku...

Začneme sa dohadovať na víkend. Bea nesklame so všetkým súhlasí. Čím ďalej tým viac si obľubujem španielsku povahu . Rozmýšlame, že v piatok prespíme v Londýne. Bea pozná jeden hostel. Vraj mali naposledy s Chris šťastie... Dostali izbu o 8 posteliach. Samozrejme 6 obsadených... Ale dobre vyzerajúcimi chlapmi!!! S nadšením rozpráva ako otvorili dvere a.... Tam stáli ! V spodnom prádle. Ja som mala tiež tip na kresťanský hotelík na Nothing Hill...No táto alternatíva znie lepšie!

Program je na mne. Vzdám sa idey ťahať temperamentnú španielsku krv  po muzikáloch a idem prezrieť kluby. Mám však problém...Opačný ako obvykle: do kýbla! veď sa v tom meste nič nedeje... Neviem si vybrať!

Nazad v sobotu a Bei helfneme s babysitom. Cidar a ďalšia au pair to vždy spraví znesitelnejšie. 

V nedeľu si Bea trúfa na jazdu do Camberley. Posledné nákupy, posledné míňanie... Smutné...

Hodiny bijú osem. To ma zaskočilo... Kto by to v krčme čakal... Vonku sa stmieva... Som na bicykli. ĎAlší pokrok, nemám svetlo ani vzadu... Cesta domov bude vzrušujúca...

Trochu odveci ale pridávam ďalšie kuchynské náčinie z kategórie "to je na čo?". S týmto sa vyberajú sáčky z čaju. Skúšam a naozaj praktické...

43. deň- dnes je skvelý, dnes je skvelý deň....

Dnešok je skvelý! Malá ide do školy! Ráno nachystaná v uniforme. Šedé podkolienky, šedá sukňa siahajúca mierne pod kolená, modrá blúza a sveter. Prvýkrát, keď som videla takto pobehovať decká /pred 4 rokmi/ bola som celá preč. Také rozprávkové. Harry Potter. To sa pozná, že autorka bola z UK. Malý má ešte tri dni k dobru. Dneska je v dobřej nálade. Dokonca mi odpovedá na každú otázku! Podozrivé... Čakáme technika. Má sa pozreť na internet. V mysli si premietam, čo všetko by som tam robila...

Otváram mu dvere. Typický Angličan. Vysmiaty, ochotný. Neviem odkiaľ bol ten, čo nám ho poslali vo štvrtok. Musí povedať, že bol vážne divný. Neusmieval sa! A čo viac... Keď som mu ponúkla čaj...Taký typický anglický s mliekom... Odmietol... To, že mi na ňom niečo nehralo, utvrdil svojou neschopnosťou opraviť internet.

Zato dnešný kolega... Musím priznať... Niečím mi imponoval. Asi tým , že nám opravil internet. Tuším začínam byť trapná … Stále sa opakujem s internetom. Ale dokonca malý skoštatoval- nevedel som aký je internet podstatný, dokiaľ sme oň neprišli.

Ďalšia potešujúca novinka- malý chce ísť kamarátovi. Výborne:). Utekaj! Chce aby som ho tam hodila. Autom...Tu sranda končí. Poistka na moju osobu vypršala...Čo za risk asi stojí. Ďalší bod, braj je šoférovanie bez poistky nelegálne... Hm... Dilema- riadiť nepoistená alebo ho nechať ísť samého na bicykli po frekventovanej A287 alebo sa vzdať kľudu... Poslednú možnosť som vylúčila jako prvú...A na bezpečnosti detí mi záleží...Nechám to teda na fantáziu čítajúcich ako to dopadl... K trestnému činu /priestupku?/ alebo nezodpovednosti sa mi popravde priznávať nechce... 

Večer vychádzka na bicykli. Little pond. Musela som tú lavičku skúsiť ešte raz. Bez pádu! Ale nebolo od neho ďaleko... Je to proste klzká sviňa! Mali by ju vymeniť...

A posledná dobrá správa- Grey anatomy! Začala od prvého dielu... Dnešok bol deň plný milých prekvapení... 

Skutočnosť je trochu všednejšia ale má svoje kúzlo. Zajtra skúsim odfotiť malú:).

Teším sa na víkend. Možno bude predĺžený. Rodinka ma potrebuje len do stredy tak to zajtra dohodnem. A konečne si pomocou internetu naplánujem poriadny program! Zajtra idem za Beou /Španielka/ tak sa dúfam pripojí.

 

42. deň- trable pokračujú...

Človek si ani neuvedomí, aké je to byť bez internetu... Nehovorím o závislosti ale... Keď na ňom pracujete, vymýšľate program na víkend, komunikujete... Zrazu je všetko preč... Sedíte v nedelu vo Farnhame. Kaviareň Starbucks 10 45 miestneho času. Niekto zas skúša moju trpezlivosť... Po 20 minútach sa konečne pripojím... Laté a cheesecake . Nechcem byť kritická, ale recept čo mám od Petri je ďaleko lepší... Spodok majú presiaknutý maslom, tvarohová časť sa mi lepí na podnebie... A tá vidlička? Umelá!!! Neverím... Káva studená. Kým som si aktivovala Starbuks card aby som mala konečne free wifi, vychladla... No nič . Naplánujem si aspoň nejakú cyklotrasu... Ale vidím, že s počasím sa tu niekto kopol... Tak naplánujem a uvidím. Prinajhoršom si niečo prečítam...

Toto sa už nestane!!! Budúci týždeň plánujem! Zaktivujem španielky /teraz sa nedalo, číslo na ne nefunguje.../ a niekde si užijeme! Krás Anglicka myslím...

Starbucks kaviareň opúšťam v najlepšej chvíli. Začína pršať. Ešte chvíľku obdivujem 7-týždňové baby a šťastnú rodinku čo si sem vyšla na raňajky. Svrbí ma jazyk varovať ich před cheesecakom ale zahryznem si doň. Ľahký dáždik. Kým dojdem domov, isto to prejde. Nakoniec dneska má byť počasie relatívne dobré. Chyba! Nikdy never anglickému počasiu a predpovediam ! Za pár minút sa dáždik mení v smršť. Cítim jako mi vlhnú topánky. Dokonca spodné prádlo! Kapucňa z teplákoviny mi je vážne nanič... Na kopcoch zosadám z bicykla. Oproti mne sa valí voda. Bojím sa ďalšieho šmyku. Tá modrina z Little Pondu mi ešte nevybledla. Super. Aspoň otestujem vodevzdornosť batohu z Camdem townu. A notebooku... Som mokrá do nitky. Rezignujem niekam sa ponáhľať. Nakoniec viac nezmoknem.

Prichádzam domov. Rodinka pokope v kuchyni. Obdivujem anglickú náturu. Nakoniec sa všeci pobavíme, keď žmýkam ponožky... Aby som nespravila bordel. Deti sú inšpirované. Bežia sa hrať von. Do toho dažďa! Sledujem ich cez okno... Tí Angličania sú niekedy fakt zvláštni...

Z programu na nedeľu teda nič. Sledujeme telku. Ide „The Bachleor“. Niečo jako reality show Nevesta pre milionára. Sama sa divím jako takú blbosť dokážem sledovať. Výlet vrtulníkom, romantické rozhovory při sviečkach, sexi vystúpenie v spodnom prádle/ do kelu odkiaľ má ten úžasný korzet?!/A to všetko pre jedného chlapa. Ženy. Čo všetko sú ochotné spraviť prechlapa. V nádeji na peknú budúcnosť? V domnienke, že sa im to vráti?... S Lisou vedieme ešte chvíľu našu obľúbenú tému o chlapoch a ničnerobení v domácnosti a nakoniec skončím při filme. Je to fajn si trochu vydýchnuť.

Obed- Kevin mi ukazuje miestnu vychytávku. Jako spraviť vajce za 55 sekúnd! Pridávam fotku. Teším sa na večeru. Má byť jahňacie....

Egg poacher. Naliať vodu, vyklopiť vajce, zavreť a dať do mikrovlnky na 55 sekúnd. A ja som sa vždy bála, že vajcia v mikrovlnke vybuchujú.

41. deň- ten internet ma fakt štve...

Tak dni idú ďalej a ja som stále bez spojenia. A celkom sa mi darí dostávať sa do trapných situácií. Našla som miesto - The bridge. Taká fajn kaviareň. Milý manažér. Až nezvykle. Vždy sa ku mne pridá. Vykladáme si. Neviem , či je to z jeho spoločenskej povahy, pre meno kaviarne alebo hladá mamku pre dcéru. 4 ročná. Strašne sladká. Vhĺbili sme sa do diskusie o Anglicku, športe, charite. Príjemné. Odchádzam. Štartujem auto. Ó bože! Snáď ma nejde niekam pozvať. Po návrhoch užiť izby v hoteli /sťažovala som sa , že to neni ono, takto v kaviarni, že potrebujem kľud a posteľ aby som mohla pracovať/. Otváram dvere na aute. Hodím silený úsmev, ktorý mi rýclhlo skysne. Martin mi oznamuje, že som zabudla zaplatiť... Tak toto je trapas.  Bežím nazad, ospravedlňujem sa personálu. Odchádzam a nevšimnem si stĺp. Vrazím doň... Definitívne sa sem už radšej nevrátim. Aj keď káva bola fajn.

Po obede ideme s Denisou a jej rodičmi do Camberley. Nákupy! To vždy zdvihne náladu.  Moc som sa teda nákupne nevyfarbila. Plánujem vziať auto. Lisa mi však oznamuje, že mi vypršala poistka. Do kelu!!!! Bez internetu a bez auta nie som schopná plnohodnotnej existencie... Alternatíva vlak. Nemám internet, Denisa v meste, tak sa stretávame naslepo. Máme šťasie. Vlak chodí každú hodinu. Zistenie: Angličania nakupujú zásadne v sobotu ! Obchody sú plné... Veci rozhádzané. Moc sa teda nákupne nevybúrim.

Večer babysitujem Lisa ide na návštevu. Hovorí mi o kamarátke. Vskutku šťastná žena. Nepracuje. Manžel zarobí dosť . Neupratuje- majú upratovačku. O deti sa hlavne stará au pair.Jej pole sú v podstate len kone... Lisa sa pred večerou trochu naje. Spomína na posledné pozvanie. Kamarátka sa pokúsila variť. Výsledok spečené jahňacie o veľkosti jedného kuracieho medailónku, pre zlý odhad fazule- 2 struky pre každého a trocha ryže... Musí mať dobrého manžela...  Deti obézne. Nevie variť tak vždy niečo objedná. Myslím na slovenské ženy, ktorá majú prácu na plný úvezok, zvládajú deti, domácnosť. Popravde prestávam rozumieť jak je to možné....

S deckami si pozrem X- factor / ako Superstar/ a idem spať. Uvidím, čo prinese nedeľa bez programu...

Moje internetové útočisko- The bridge. Pozitívum výpadku vidím, že som konečne ochutnala nejaké nové kávy. Síce almond flavor v esprese mi nejako ušlo /a to som za to doplatila 30 p !!!/ ...

40. deň- nechcem sa opakovať ale...

Nemám internet!!! Je to dost patová situácia... Neviem si naplánovať výlety, nič... Snáď na mňa zas zabudnú a všimnú si ma v tejto kaviarni až pri záverečnej... Do kýbla... Som si vypýtala od Lisy meno spoločnosti. A napísala tam! Tak sa mi trochu ulavilo. Ale má to svoje plusy... Viac čítam. Daniel Goleman- Emocionálna inteligencia, veľmi zaujímavé...

Moje nové internetové útočisko- Queens head. Prvýkrát sme tu boli s Denisou. Tú kávu prestriedam anglickým pivom:) ...

 

39. deň- NO INTERNET!!!!

Som ako dosť v pytli... Bez netu... Odrezaná od sveta... Musela som si zobrať voľno z práce. Teraz sa schovávam v špinavom kúte v kaviarni. Snáď ma tu nikto nenachytá :D ... Verím v Kevina a rýchlu nápravu... Snáď budú moje príspevky potom dlhšie. Aj s fotkami. Myslím na mamu a držím jej veľmi palce na zotavenie sa z operácii ! 

38. deň- moje malé kočky

Ďalší pekný deň. Výzva dňa- tri nové decká. S Lisou ideme na tenis. Bude tam aj jej kamarátka. Má tri dcéry. 4, 9 a 11. Sofi moc nekypí nadšením. Vraj sú lesby. S bratom sa na tom úžasne bavia. Malá kuje plány jak sa holiek zbaviť. Uisťujem ju, že keď ich spozná, bude to super.

Zoznamujem sa s deťmi. Sú milé, vychované. Smer The Bridge, kaviareň. Zabavíme sa vyše hodiny jedením koláčov, čítaním horoskopov a skladaním lodiek a pohárov zo servítok. Medzi holkami začína fungovať chémia. Bavia sa spolu! Teší ma to aspoň si nemusím drať hlas a predchádzať trápnym chvíľkam ticha. Park, púšťanie lodiek , zbieranie černíc a prenášanie najmenšej cez peň nad riekou … Celkom nám to ušlo.

37. deň- Kevinove narodeniny

Dnes- deti preč. Ďakujem! . Hlasivky v kýbli, tak im to spraví dobre.

O tretej idem pre malú. Je u kamarátky. Dlhá cesta lesom, kopcovitý terén a nakoniec som tam. Krásny dom! A záhrada! Rodina má kus lesa. Z kuchyne je strhujúci výhľad. V obývačke panuje kľudná atmosféra. Pes a dve decká. Toto musí byť idálna rodina! Jane pracuje dva dni v týždni tak o deti je stále postarané. Ale všade je niečo... Večer sa dozvedám, že tam je ešte jeden člen rodiny. Dievča. Strašne rozumná holka. No trpí anorexiou. Možno tlak v škole... Má štipendium, ako aj jej dvaja súrodenci...

Večer Kevinove narodeniny. Sponge z torty je na mne , dekoruje Lisa. Potešilo ma, že som to nespiekla. Držala som sa tentokrát inštrukcií... Nie vlastného úsudku... Asi to pomáha.

36. deň- karneval v španielskom doprovode

Ráno. S Denisou sa stretávame 9 30 miestneho času. Vstávam skoro. Chcem si spraviť prácu... Do kelu... Zas SiteMarker... Nefunguje...Na nových technikov nemám číslo...Tak nič... Práci zdar. V kľude /relatívnom- na tie mandle mi moc nechutí a to nehovorím o prerastajúcom ďasne/. Pozerám na hodinky. Deveť preč. Musím sa poponáhľať. Sadám na bicykel a o 9 30 som u Denisy. 9 30 českého času!!!

„Dobrá ty :)“ , víta ma Denisa. Na skoré príchody si zvykla ale toto je extrém.

Po nevydarenom začiatku, prichádzame na stanicu. O dve minúty naša španielska spoločnosť. Holky – Chris a Bea, sú veľmi sympatické. Cesta nám spolu ubehne hrozne rýchlo a sme na Waterloo. Hneď ráno zistím čo je to španielsky apetít. Po návšteve Mark and Spancer sú kočky o pár libier ľahšie. Briošky, sendviče, želé cukríky... To bude asi na celý deň.

Hnedá línia. Smer Oxford circus. To chce fotku! Oslovím holky: „ Nechcete sa tu odfotiť?“

„Aaaa fotky, áno , áno !“, odpovedajú s neuveriteľným entuziazmom, ktorý pobavi všetkých v metre.

Prestup a smer Nothing Hill. Tu sa už pozná, že sa niečo deje. Policajti na každom kroku... V metre si nadávame ako vždy. Neujde to uchu Čecha. Celkom doterný. Je tu s dvoma Slovenkami. Jedna pracuje ako au pair. 9 mesiacov a značne zhnusená. Deti neznáša. Chlapci- 6 rokov, dvojičky/ spomeniem si na Linnete zo Zúfalých manželiek/.Tým sa to vysvetľuje...

Druhá zo Žiliny. Krásna slovenčina! Pracuje v oblasti dizajnu, zvykla si. Ešte ich párkrát stretneme na ceste do centra diania. Sľúbime si večer after party ale už sa nevidíme...

Karneval organizačne zvládnutý perfektne! Všade policajti. K jednému sa prihovoríme. Vyzerá naozaj dobre. Fotka- fajn zámienka a aspoň sa dotknem jeho veľkej ruky. Chlapi v uniforme... Každý máme nejakú úchylku... Jedným dychom sa ospravedlňujem priateľovi za chvíľkovú slabosť.

Predereme sa do prvých radov. Fotiť je tu umenie. Motá sa tu veľa slepíc a blbcov... Do kelu! A jeden špeciálne! Ten vyplešatelý zákrpok sa tu fotí s každou „maskou“. Prestávam sa čudovať povesti karnevalu. Typický bitkami. A tá okuliarnatá … Ešte mne sa nahrabe do záberu . Trpezlivo to všetky štyri znášame pár minút. Po chvíle Španielky uvítajú náš návrh- sadnúť si na obrubník a najseť sa. V momente sa pre japonských turistov staneme atrakciou aj my.

Pozornosť jednoznačne upúta kráska, ktorá sa zjaví tak ako bola stvorená. Nejaká mušla čo pripomína nohavičky jej zakrýva tie najintímnejšie miesta. Asi by som zmrzla!

Prechádzajú okolo exotické divy, olympijský pochod, Karibik. Ten sem nemali pustiť. Ich prevlek spočíva v oranžovom tričku... Aspoň keby tancovali. Bubnisti! Tí sa dajú. Synchronizovaní. Zmeska národností , pohlavi a vekov...

Ďalšia stopka- Camden town. Bea a Chris tam ešte neboli- Zas súhlasia. Vlastne súhlasia so všetkým! Sú super! Cestou na metro si kupujú miestnu špecialitu- cornish pastry. Ulice sú preplnené. Šíria sa nimi pachy, hudba a krik. Na každej ulici iný štýl hudby. Ledva sa predereme cez čiernu grupu . Mám pocit, akoby v Anglicku zlegalizovali trávu. Cítim ju na každom kroku.... Konečne metro. Ale uzavreté pre odchádzajúcich... Bojujeme pomocou mapky ďalej. Dostávame sa na ďalší „parket“. Po tom čo vidím začínam veriť, že „náhodné“ choreografie v amerických fimoch na študentskom plese sú naozaj spontánne. Pre predstavu pridávam video.V metre vidím zastávku Kings cross. Osadenstvo nadchnem pre nástupište 9 a ¾. Po Harry Potterovskom zážitku směr Camden. Čierna línia stále nefunguje. Sme dosť lenivá štvorka. Tak meníme plán na Oxford street. Primark... V živote som nevidela taký preplnený obchod. Horšie než Lidl po novej akcii! Dokonca aj ako Tesco na vianoce!Zahalené ženy... Jednej trčia len oči. Načo tej je už oblečenie.... Ďalšia zastávka Soho. Bea chce kúpiť niečo priateľovi. Na jednu ulicu najviac sexshopov, tak kde inde.

Okolo 20 sa vraciame na Nothing Hill. Teší nás, že veľa ľudí odchádza. Zisťujeme, že žiadny karneval ani hudba tam už neni... Vyplašený organizátori to po nedávnych roztržkách v Londýne skrátili... Škoda. Vraciame sa unavené domov... Vo vlaku nemám hlas. Do kelu aj s tonsilami a celou mojou imunitou...

A zábava začína...

Á! Nevieme vystať ten hluk...

Podnikaví Angličania- predzáhradky zmenené na stánky s jedlom a fancy vecmi...

Jak tam tá mušla drží???

Japonci... To je jasná...

V pravú chvíľu! Po nudnom karibiku v oranžových tričkách...

To sú svaly! Alebo konečne sporo odetí chlapi.

Siesta...

Okuliarnaté nič a jej fotka č. 134...

Čierna krása...

Konečne jeden, kde nám nikto neskočil...

Predzvesť olymp. hier...

Uniforma... Prepáč miláčik...

Začínajúci spor?

...a tadeto sa máme predrať???...

No proste týpek:)

Španielsky apetít... Cornish pastry.

Trapný moment... Zabudla som vypnúť blesk...